5 tipov dobrej modlitby od ct. Fultona Sheena

Máte pocit, že Boh nenačúva vašim modlitbám? Alebo sa modlíte zle? Naučte sa 5 tipov účinnej modlitby podľa arcibiskupa Fultona Sheena.

Aká je Božia túžba?
Najprv si musíme uvedomiť, že podstatou modlitby nie je snaha, aby nám Boh niečo dal. Vzťah s Bohom je základom čestných ľudských priateľstiev. Podstatou modlitby je autentická žiadosť. Existujú dva druhy Božích darov: tie, ktoré nám Boh posiela bez ohľadu na to, či sme o ne požiadali, a také, ktoré dostávame ako odpoveď na naše modlitby. Prvý druh daru je veľmi podobný tomu, čo deti dostávajú v rodine – jedlo, oblečenie, prístrešie, starostlivosť a pozornosť. Tieto dary dostáva každé dieťa, či už o ne požiada alebo nie. Existujú aj ďalšie dary založené na túžbe dieťaťa byť obdarované. Otec si môže želať, aby jeho syn šiel na vysokú školu, ale ak syn odmietne študovať alebo sa stane zločincom, dar, ktorý otec plánoval, nikdy nebude naplnený. 

Takže v modlitbe nemusíme hovoriť Bohu o vlastných potrebách – pretože on ich už pozná. „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.“ (Mt 6,32). Účelom modlitby je skôr dať Bohu príležitosť, aby nám ponúkol dary, keď sme pripravení ich prijať. Nie oko tvorí slnečné svetlo, ktoré nás osvetľuje; nie pľúca vytvárajú vzduch, ktorý nás obklopuje. Slnko pre nás stále svieti, pokiaľ nezatvoríme oči pred jeho odleskom a vzduch plní naše pľúca, pokiaľ nezadržiavame dych. Božie požehnania obdržíme, pokiaľ sa nebudeme búriť proti Božej vôli, aby nám ich daroval.

Podriaďte sa jeho vôli
Človek, ktorý myslí iba na seba, prednáša iba prosby; ak uvažuje o iných prednáša modlitbu príhovoru; ak myslí iba na to, aby si zamiloval Boha a iba jemu slúžil, prednáša modlitby podriadenia sa Božej vôli – takto sa modlia svätí. Pre väčšinu ľudí je cena za takúto modlitbu príliš vysoká, pretože si vyžaduje zbaviť sa vlastného ega. Mnoho duší chce, aby Boh konal ich vôľu. Predkladajú mu konkrétne plány a žiadajú ho, aby ich okamžite a bez akýchkoľvek zmien schválil. Ale prečo potom tá žiadosť z modlitby Otče náš „buď vôľa tvoja“?. Pre Predvečného je veľmi ťažké darovať sa tým, ktorých zaujíma iba smrteľnosť.

Duša, ktorá žije na úrovni ega alebo na úrovni „ja“ a odmieta sa povzniesť na Božiu úroveň, je ako vajce, ktoré je neustále udržiavané na príliš chladnom mieste na to, aby sa vyliahlo, takže nikdy nebude žiť mimo hniezda, nikdy neprekročí etapu svojho nedokončeného vývoja. Každé „ja“ je iba zárodkom toho, čím sa má človek stať. Pán nás počúva oveľa pozornejšie, než si uvedomujeme. Mali by sme ho pozornejšie počúvať. Ľudia sa často sťažujú, že Boh neodpovedá na ich modlitby, ale pravdepodobne iba nedokázali čakať na jeho odpoveď.

Vyskúšajte meditáciu
Meditácia je vyššia forma modlitby než prosba a zároveň mocný nástroj v boji proti nadmernému svetskému životu. Meditácia je trochu ako bdelý sen alebo reflexia, ale s dvoma podstatnými rozdielmi: v meditácii nemyslíme na svet ani na seba, ale na Boha, a namiesto našej fantázie s bezduchých stavaním vzdušných zámkov sa rozhodujeme premýšľať o ceste k príbytkom v Otcovom dome. Meditácia je pokročilejší duchovný akt než bezduché Zdravas’. Dá sa to prirovnať k správaniu dieťaťa, ktoré stojí pred matkou, s prísľubom: „Nepoviem ani slovo, len ma nechaj, nech sa na teba pozerám.“ Alebo na slová istého vojaka, ktorý kedysi povedal farárovi z Arsu: „Len tu stojím pred svätostánkom, On sa pozerá na mňa a ja na Neho.

Meditácia umožňuje človeku prerušiť vedomý boj s vonkajšími rozptýleniami vďaka vnútornej inšpirácii z Božej prítomnosti. Uzatvára svet, aby vpustil Ducha. Podriaďuje ľudskú vôľu pôsobeniu Božej vôle. Usmerňuje reflektor Božej pravdy smerom k ľudským myšlienkam, činom a slovám, pozerá sa pod hrubé vrstvy sebaklamu a sebectva. Umlčuje požiadavky ukričaného ega, aby tak mohlo začuť želania Božieho srdca. Meditácia odstraňuje z nášho života veci, ktoré bránia zjednoteniu s Bohom, a posilňuje túžbu konať všetky dobré skutky iba pre Jeho česť a slávu. Pripomína nám to našu podstatu, život ako Jeho stvorenie, závislosť všetkého na tvorivom Božom akte, dočasnej existencii a spáse. Meditácia nie je prosba, spôsob použitia Boha alebo žiadosť o prijatie niečoho konkrétneho od Neho, ale skôr vzdanie sa a prosba, aby nás Boh použil svojím spôsobom.

Urobte si čas
Kde je láska, tam je myšlienka na toho, koho milujeme – „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21). Miera našej oddanosti a lásky závisí od hodnoty, ktorú tejto veci pripisujeme. Všetko má svoj zmysel a účel. Pre podnikateľov je ťažké myslieť na nebeské slasti, pretože sa venoval napĺňaniu pozemského „skladu“. Keď vnímame fyzickú lásku je ťažké milovať ducha, pretože poklad máme ukrytý v tele.

Každý sa stáva tým, čo miluje: ak miluje materiálny svet, správa sa ako hmota; ak miloval duchovno, stáva sa takým, aké sú jeho postoje, ideály a ašpirácie. Medzi láskou a modlitbou existuje úzky vzťah. Uľahčuje pochopenie toho, prečo niektoré duše hovoria: „Nemám čas sa modliť.“ A v skutočnosti ho nemajú, pretože pre nich sú iné povinnosti naliehavejšie, iné poklady vzácnejšie, iné záujmy vzrušujúcejšie. Čím menej človek myslí na Boha, tým menej času pre Neho má. Čas, ktorý človek niečomu venuje, závisí od dôležitosti, ktorá sa tomu prikladá. Toto myslenie určuje využitie času, lebo čas nediktuje myslenie. Duchovnosť nie je otázkou času, ale premýšľania. Svätosť nevyžaduje veľa času, ale veľa lásky.

Zamerajte sa na súčasnosť
Liekom na choroby, ktoré súvisia s neustálym premýšľaním o nedostatku času, môže byť posvätenie okamihu alebo súčasnosti. Náš Pán nám dal spôsob, ako to dosiahnuť, a povedal: „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6,34). Máme veľa starostí, takže nemyslíme nad ťažkosťami zajtrajška, pretože dnešok má svoj kríž. Súčasný okamih zahŕňa veci, nad ktorými máme kontrolu, ale prináša so sebou aj ťažkosti, ktorým sa nedá vyhnúť, ako napríklad bankrot spoločnosti, akútny chrípkový záchvat, dážď v deň turistiky, budík, ktorý nezvonil, alebo mucha, ktorá spadla do mlieka. Nie vždy vieme, prečo sa vyskytujú choroby a zlyhania, pretože naša myseľ je príliš slabá na to, aby sme pochopili Boží plán. Božie cesty nie sú našimi cesty.

Udalosti v našom živote nemožno vždy pochopiť, analyzovať mysľou alebo vôľou, ale sú vždy v dosahu našej viery, ktorá nám pomôže ich prijať a podrobiť sa Božej vôli. V každej chvíli dostávame viac pokladov, než dokážeme zhromaždiť. Veľkou hodnotou súčasnosti, ktorú vidíme cez prizmu ducha, je to, že obsahuje posolstvo, ktoré nám osobne adresoval Boh. Nikto okrem mňa neprežíva úplne rovnaké okolnosti; nikto iný nenesie také bremeno ako ja: choroba, smrť milovaného človeka alebo iná nepriazeň osudu. Nič nie je viac individuálne prispôsobené našim duchovným potrebám ako tento súčasný okamih; preto poskytujú vynikajúcu príležitosť na získanie vedomostí, ktoré nikto iný nemá šancu získať. Tento konkrétny okamih je moja škola, moja učebnica, moja lekcia. Ani náš Pán nepohrdol možnosťou dozvedieť sa niečo zo svojho konkrétneho „teraz“. Keďže bol Boh, vedel o všetkom; ale existoval nejaký druh poznania, ktoré mohol zažiť iba ako človek. Takto sv. Pavol hovorí: „A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti.” (Hebr 5,8)

zdroj: Aleteia
il. obr.: Unsplash

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •