3 cnosti, ktoré sa môžeme naučiť z modlitby ruženca

Ruženec nás môže naučiť cnostiam poslušnosti, pokory a odlúčenia. Aj keď je ruženec predovšetkým modlitbou, ktorá nás privádza bližšie k Bohu, môže sa tiež nazvať „kazateľom“ a učí nás napodobňovať cnosti.

O. John Proctor vo svojej knihe Sprievodca ružencom pre kňazov a ľudí vysvetľuje, ako je ruženec „kazateľom aj učiteľom.” Ako učiteľ mi hovorí, čomu mám veriť; ako kazateľ mi dáva najavo, čo mám robiť … Vedie človeka k poznaniu Kristovho života a potom k nasledovaniu jeho spôsobov, praktizovaniu jeho cností, napodobňovaniu jeho života medzi ľuďmi.“

Nielenže nás to učí cnosti prostredníctvom meditácie o živote Ježiša Krista, ale aj prostredníctvom života Panny Márie: „Ruženec nám na naše povzbudenie zjavuje Máriu ako vzor všetkých cností.“

Proctor predovšetkým navrhuje tri cnosti, ktoré sa môžeme všetci naučiť modlitbou ruženca.

1. POKORA

V tajomstvách ruženca sa zjavuje pokora a preniká každý desiatok. Pokora je základom našej duchovnej stavby, bez ktorej by sa náš vnútorný chrám zrútil. Nájdete ju v každom desiatku. Vtelenie je tajomstvom najhlbšej pokory – Najvyššie sa stáva Najnižším, Najväčšie najmenším, Najmúdrejšie dieťa, Mocný Boh slabým dieťaťom … V bolestných tajomstvách je to všetko pokora – od záhrady po Golgotu, jeden dlhotrvajúci, neprerušovaný čin najhlbšej pokory a poníženia. Aj pri triumfoch, ktoré si pripomíname v slávnostných tajomstvách meditujeme o povýšení Pokorného. Aj Mária sa nám po celý čas zjavuje ako pokorná „služobnica Pána“.

2. POSLUŠNOSŤ

Cnosť, ktorej sa často ťažko učíme, je poslušnosť, a tá sa tiež objavuje v celom ruženci. Poslušnosť, dvojitá cnosť pokory, ktorá sa s ňou rodí s rovnakou matkou, rastie s ňou, získava alebo stráca silu, zomiera alebo s ňou žije – poslušnosť je pre ružencové tajomstvá nenahraditeľná. Náš Pán prišiel – prečo? “Aby som konal tvoju vôľu, môj Bože.” „Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane,“ bolo mottom božského života na zemi.

3. ODLÚČENIE

Ďalšou cnosťou, ktorá sa zdôrazňuje v celom ruženci, je odlúčenie, nepripojenie k pozemským veciam. Odlúčenosť a chudoba ducha. „Blahoslavení chudobní v duchu,“ povedal Ježiš, ale predtým, ako to kázal slovom, kázal to príkladom života. Stajňa, poslušná matka, pracujúci pestún, chudobný dom, učeníci, ktorí boli ľudsky nedokonalí, nahota na kríži, pohreb v zapožičanom hrobe. Toto všetko, čo si získalo srdce svätého Františka, určite znamenalo vyznanie a vernosť Matke Božej.

Zdroj: aleteia, Obrázok: Tamtiež

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •