Nepriateľ si aj tak počína ako nejaký vojvodca, aby premohol a ovládol to, po čom túži. Lebo ako vodca a veliteľ armády si rozloží tábor, preskúma sily alebo plán pevnosti a zaútočí na ňu zo slabšej strany, práve tak aj nepriateľ ľudskej prirodzenosti nás obchádza zo všetkých strán, skúma všetky naše božské, základné a mravné čnosti a tam nás napadne a usiluje sa nás dostať do svojej moci, na ktorej strane sa mu vidíme slabšími a biednejšími vzhľadom na večnú spásu.

Keď to správne chápeme, môžeme povedať, že neútecha je zámerný, plánovaný a podniknutý duchovný útok. V tomto pravidle svätý Ignác, kedysi muž vojny, opisuje taktiku, ktorú pravdepodobne používal aj on sám počas útokov na pevnosti nepriateľa. Tu nám odhaľuje, že diabol sa v takejto situácii správa ako vojenský vojvodca, ktorý sa snaží zajať určitú pevnosť. V tomto prípade je to stavba, ktorá chráni tvoju dušu. Z čoho sú vyrobené múry tejto pevnosti? Aké sú silné? Akému silnému útoku dokážu odolať?

Nepriateľ stavia svoj tábor, aby sa pripravil na útok na teba. Dňom i nocou ťa bez odpočinku sleduje, pretože on nepotrebuje odpočívať. Poznáva tvoje hriechy, tvoje slabosti, tvoje sklony. Konštrukciu pevnosti okolo tvojej duše a jej vstupné brány tvoria čnosti, prípadne ich neprítomnosť v tvojom živote. Hlavný démon vysiela na výzvedy démonov, ktorí každú bránu odskúšajú. Tí na ne tlačia, aby sa presvedčili, či sú slabé, alebo silné. Ak sú slabé, démoni si to poznačia. Potom sa vrátia a prednesú svoj posudok hlavnému démonovi. Určia najslabšiu bránu a pripravia sa, že na teba zaútočia, keď budeš hladný, nahnevaný, unavený alebo osamelý.

Nepriateľ zvykne najväčšmi uspieť pri bráne tvojej hlavnej chyby alebo takzvaného „koreňového hriechu“. Tvojím koreňovým hriechom je ten hriech, s ktorým zápasíš celý svoj život a ktorý sa prejavuje mnohými spôsobmi. V druhej kapitole Prvého Jánovho listu apoštol Ján uvažuje nad tromi koreňovými hriechmi: pýchou, márnosťou a zmyselnosťou. Keď je koreňovým hriechom pýcha, človek je upätý na svoju vlastnú dôležitosť a sebestačnosť. Márnosť sa upína na to, čo si myslia druhí. Zmyselnosť v tomto kontexte znamená pripútanosť k rozkoši, k pocitu pohodlia, k ľahšej ceste. Tieto koreňové hriechy tvorí naša pripútanosť k niečomu alebo niekomu. Je to hľadanie svojho zmyslu a naplnenia v niečom inom ako v Bohu a večných veciach. V dejinách Cirkvi sa neskôr objavil zoznam siedmich hlavných hriechov; aj ten nám môže pomôcť odhaliť náš koreňový hriech. No či už zvolíme taký, alebo onaký prístup, pochopenie svojho koreňového hriechu nám môže pomôcť rozvinúť konkrétne prvky nášho „pravidla života“, o ktorom sme hovorili v časti o základoch rozlišovania. Ak nepoznáme svoje hriešne sklony a nepriateľ ich pozná, sme dvojnásobne zraniteľní.

Svätá Terézia Avilská a svätá Katarína Sienská poukázali na to, že na začiatku každej duchovnej cesty je nevyhnutne dôležité na Boha upriamené sebapoznanie. Toto sebapoznanie nie je také, aké ponúka pseudopsychológia, ale ktoré človek získa vtedy, keď postupuje od dobrého k lepšiemu. Toto sebapoznanie spočíva v chápaní seba samých a čerpáme ho vtedy, keď s Ježišom trávime čas v modlitbe, čítame Sväté písmo, rozjímame nad ním a dovoľujeme Duchu Svätému, aby nám hovoril o našom hriechu a pláne, ktorý má Boh s nami. Čím lepšie sa v pravde poznáme, tým sme menej zraniteľní voči útokom nepriateľa.

Otázky na rozjímanie

  • Vieš, aký je tvoj koreňový hriech?
  • Chodievaš pravidelne na svätú spoveď a robievaš si denne spytovanie svedomia, aby si mal jasno vo svojich slabostiach a dokázal ich riešiť? Ak nie, ako to plánuješ zmeniť?
  • Máš plán lásky alebo pravidlo života, ktoré by ti pomohlo v boji s hriechom a pri prekonávaní slabostí v iných oblastiach?

Tento úryvok pochádza z knihy Duchovný boj a rozlišovanie duchov, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.