Zázraky modlitby svätého ruženca – Bitka pri Lepante

7. októbra 1571 sa strhla bitka lodí medzi spojeneckými silami Neapola, Sardínie, Benátok, pápežskej gardy, Janova, Savoja v únii s johanitskými rytiermi proti flotile Osmanskej ríše. Bitka sa odohrala v zálive Patras v západnom Grécku. Aj keď boli osmanské sily ďaleko početnejšie, tzv. “Svätá liga”, ktorá mala zasa silnejšiu palebnú silu, v onen deň zvíťazila. Toto víťazstvo vážne obmedzilo pokusy Osmanskej ríše kontrolovať Stredozemie a výrazne zmeniť medzinárodné vzťahy od východu na západ. Dá sa povedať, že svet, ktorý dnes poznáme, by prehrou Svätej ligy vyzeral úplne inak. Táto udalosť je v histórii známa ako “Bitka o Lepanto”.
Pápež Pius V., ktorého pokladnica financovala časť tohto vojenského úsilia, nariadil, aby boli chrámy v Ríme otvorené k modlitbe dňom a nocou a povzbudzoval veriacich, aby prosili o príhovor Panny Márie prostredníctvom modlitby ruženca. Keď sa správa o víťazstve Svätej ligy dostala k pápežovi Piovi, rozhodol sa pridať nový sviatok do rímskeho liturgického kalendára. Siedmy október sa odvtedy nazýval sviatkom Panny Márie Víťaznej. Nástupca pápeža Pia, Gregor XIII. však názov tohto dňa zmenil na Sviatok Panny Márie ružencovej.
Naše vnímanie by nás mohlo zaviesť k akémusi rozrušeniu pri spojení matky Kráľa pokoja s vojnou, konfliktmi a problémami, ktoré opisujú bitku pri Lepante. Faktom však je, že táto slávnosť bola najprv chápaná ako oslava, podobná tomu, čo si pripomínajú Američania 4. júla alebo Európania ako Deň D. Pápež Pius V. (neskôr svätý Pius V.) interpretoval túto udalosť ako hnutie Prozreteľnosti v prospech Cirkvi a európskej civilizácie. Nemal žiadnu pochybnosť o tom, že triumf patril Božej Matke a že bitku na jej príhovor vyhrala práve Svätá liga. Takéto bojové združenia založené na kresťanskom náboženstve, viere a kultúre by dnes nebolo možné akceptovať. Niektorí by mohli považovať takéto počínanie za urážku skutočného kresťanského zmýšľania.
Skutočná história tohto dňa však ustúpila do hmly minulosti. V súčasnosti teda slávime sviatok Ružencovej Panny Márie, nie oslavu slávnej bitky, kde sa preslávila Panna Mária Víťazná. Pripomíname si však, aká účinná je modlitba ruženca. Je pre nás zdrojom meditácie a kontemplácie nad Pánovým životom a utrpením na zemi. Ak sa tu celkovo hovorí o boji, tak je to skôr boj nášho vnútorného života, najmä v našej túžbe modliť sa bez rozptýlenia.
Biblia je knihou bitiek. Naša viera je vyjadrením nádeje na obnovenie harmónie, ktorú Stvoriteľ zamýšľal medzi sebou a ľudstvom. Iný pohľad na našu vieru tkvie v poznaní toho, za čo bojujeme, ako aj to, proti čomu bojujeme. Boli sme umiestnení doprostred padlého sveta nielen kvôli tomu, aby sme sa vzdali jeho neschopnosti lásky, ale aby sme žili v rozpore s tým, čo je proti Bohu. Musíme vydržať. Ale aby sme dosiahli cieľ, pokúšajme sa napodobňovať nie padlé sily tohto sveta, ale Krista Pána, ktorý odobral moc mocným nie silou zbraní, ale silou svojej vôle milovať nás k smrti. Jeho víťazstvo bolo triumfálne. Aj v nás stále vníma bitku duše, podobnú tej z Lepanta. V strede týchto bojov vieme, že Kristus Pán bojuje stále za nás a že Panna Mária Víťazná je po jeho boku.

Zdieľajte
  • 3
  •  
  •  
    3
    Shares