…aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Jn 15, 11

Ak budeš Krista nasledovať zblízka, čoskoro ťa privedie na Vrch blahoslavenstiev. Všetko, čo chce od svojho služobníka, je otvorené srdce a usmievavá tvár:

Božie kráľovstvo… [je] radosť v Duchu Svätom. (Rim 14, 17)

Krátko potom, ako sa vrátil z púšte, vystúpil na horu, píše svätý Matúš; tam si sadol a obklopili ho jeho učeníci (porov. Mt 5, 1). Pustovník by mal byť medzi nimi, aby prijal zákon radosti, ktorý tu Ježiš ohlasuje, lebo on je jadrom jeho evanjelia. Hoci potešuje uši všetkých, len málokto podľa neho žije. Tebe pustovňa odhalí jeho skrytý význam a s údivom si uvedomíš, že si doteraz jeho tajomstvo nechápal. Tu nemáš priestor sa vykrúcať ani spraviť úskok, ani sa obrátiť späť, lebo Kristovo slovo, jednoduché, priame a úderné, ťa postaví k múru.

Teraz ti hovorí, ako žiť na púšti, pod hrozbou, že tam zomrieš od smädu. Blahoslavenstvá sú evanjeliom dokonalosti alebo, ak chceš, skratkou, ktorou je verné napodobňovanie Ježiša Krista. V krste si dostal za úlohu byť jeho obrazom; Boh ťa môže milovať len vtedy, ak v tebe objaví črty svojho jediného Syna, keď len zľahka vtlačené. Život v pustovni ti pomôže, aby si ich rýchlejšie a ľahšie všetky spravil zreteľnejšími. Svätý Pavol kráča v stopách Božieho zámeru, ktorý má s celou existenciou pustovníka, lebo vie, že nasledujúc ho nemôže zablúdiť. Aj ty budeš o ňom musieť často uvažovať, aby si nestratil orientáciu alebo ťa nepremohla ospalosť:

V ňom si nás [Otec] ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. (Ef 1, 4-6)

Aby sme mohli uskutočniť tento zámer, dostali sme nielen milosť, ale aj Ježišovho Ducha. Ježišov Duch je postoj mysle, o  ktorom ťa učí celé evanjelium, ale jeho učenie je zhrnuté v blahoslavenstvách. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho (Rim 8, 9b). Aký hrozivý výrok pre pustovníka!

Básnici netušiac, aké bolestné odriekanie skrývajú, sú blahoslavenstvami očarení ako veršami útechy. Čoskoro pochopíš, že tu vôbec nejde o  literatúru, ale o  veľkú chudobu, ktorú treba dosiahnuť, bez ktorej by bolo čírym klamom, keby sme si robili nárok na sľúbenú blaženosť. V  evanjeliových blahoslavenstvách prúdi miazga kríža, v opačnom smere ako v blahoslavenstvách sveta, a táto skutočnosť ti má ukázať, akú hodnotu im treba prikladať.

Nemôžeš im rozumieť, a  už vôbec nie podľa nich žiť bez svetla a sily, ktoré rozdáva Duch Svätý, živý Duch, ktorý oživoval, inšpiroval a viedol Krista (porov. Lk 4, 18; Mt 3, 16) a ktorého si dostal aj ty (porov. Jn 16, 13), aby ti dal preniknúť do Ježišových slov (porov. Jn 14, 26).

Len jediný je váš Učiteľ, Kristus, čítame u svätého Matúša (23, 10) a pustovník si to musí vštepiť do pamäti hlbšie ako ktokoľvek iný. Nevybral si si ho zámerne, keď si opustil svet a všetkých jeho prorokov? Neprišiel si k nemu, lebo on má slová večného života? (porov. Jn 6, 68) Mních nepotrebuje inú múdrosť ako Kristovu. Jeho učenie si budeš musieť stále opakovať, aby si ho zachoval v  jeho čistote; teba vo svojej prísnosti ničoho neušetrí, kým druhých budeš vidieť, ako sa ho snažia po každej stránke oslabiť. Sám by si v  ťažkostiach ľahko skĺzol k  povrchným riešeniam, ktoré ponúkajú tí „správne zmýšľajúci“. Ovzdušie súčasného sveta je presiaknuté výzvami k šťastiu, ktorým doprajú sluch aj kresťania, ale trestom za ľahkomyseľnosť býva uhasená radosť.

Pustovník je soľou zeme, beda mu, ak stratí svoju chuť (porov. Mt 5, 13); ako svätý Pavol nechce poznať nič iné, len „Ježiša Krista ukrižovaného“ (porov. 1 Kor 2, 2). Do zmyslu blahoslavenstiev však nemožno nahliadnuť bez zmyslu pre Krista, ktorý hovorí o sebe, že je „pravda“ (porov. Jn 14, 6) a „svetlo sveta“, že kto ho nasleduje, nebude kráčať vo tme (porov.Jn 8, 12), ale prinesie veľa ovocia (porov.Jn 15, 8) a bude mať večný život (porov. Jn 3, 36).

Svoju múdrosť čerpal Ježiš od samotného Boha, ktorého je hovorcom:

Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca. (Jn 8, 38)

Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. (Jn 7, 16)

Prečo hľadáme pokánie predovšetkým v pustovni? Ani o tom nevieš, a priťahuje ťa k nej túžba po šťastí. Nemôžeš žiť bez radosti, a ak sa vzdáš všetkých pozemských radostí, robíš tak z úcty k blaženosti, ktorú ti prisľúbil Boh. On ku každému svojmu prikázaniu, ku každej našej povinnosti pripája blahoslavenstvo:

…šťastný človek, čo sa utieka k nemu. (Ž 34, 9b)

Blažený, kto pamätá na bedára. (Ž 41, 1)

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľ kú záľubu v jeho príkazoch. (Ž 112, 1)

Celé Písmo je ako také ponukou šťastia. Litánie radosti nemajú konca, keďže Boh, ktorý je blaženosťou, vyžaruje blaženosť na všetko stvorenie. Radosť tiež možno opísať ako úsmev dobrého svedomia. V Božom kráľovstve, prezieravo poznamenáva svätý Pavol, nejde o to, aby sme jedli alebo pili; ide o spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (porov. Rim 14, 17).

Po láske je radosť jeho prvým ovocím, je znakom jeho prítomnosti a plodnosti v duši jednotlivca (porov. Gal 5, 22).

Ján Krstiteľ sa už v matkinom lone „zachvel radosťou“ (porov. Lk 1, 44), ktorú mal z príchodu Spasiteľa, a keď sa neskôr stretol s Kristom, odložil všetok smútok (porov. Jn 3, 29). Nebeská blaženosť, ktorú sám vyžaroval, si Ježiš prial, aby sa odrážala v dušiach a na tvárach jeho učeníkov:

…aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. (Jn 15, 11)

Túto radosť nám nikto nemôže vziať (porov. Jn 16, 22), pretože pramení z nášho spojenia s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom (porov. 1 Jn 1, 3).

Či nám sám Boh nepovedal, že žiaden pôžitok neprevýši radosť v srdci (porov. Sir 30, 16) a že radosť srdca je pre človeka životom? (porov. Sir 30, 23)

A pustovňa ti ju dá, ak sa len nemýliš v jej povahe a zdroji: zostupuje totiž od Boha a nevychádza zo stvorení. Je to bázeň pred Pánom, (ktorá) je šťastím a korunou radosti (porov. Sir 1, 11), vďaka ktorej prekvitá pokoj a zdravie (porov. Sir 1, 22).

Tento úryvok pochádza z knihy Vnútorná pustovňa, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.