Som ľavák. Môžem sa prežehnať ľavou rukou?

Kresťan začína svoj deň, svoje modlitby a každú svoju činnosť znakom kríža „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“. Pokrstený zasväcuje svoj deň Božej sláve a vyprosuje od Spasiteľa milosť, ktorá mu ako dieťaťu nebeského Otca umožňuje konať v Duchu Svätom. Znak kríža nás posilňuje v pokušeniach a ťažkostiach.“ (KKC, 2157).

Bol to Ježiš, ktorý rozpäl ruky na kríži a ktorý bol prvým človekom naznačujúcim znamenie kríža. A jeho paže natiahnuté medzi nebom a zemou dokonali neviditeľné znamenie zmluvy. V prvých storočiach kresťanstva bolo zvykom označiť sa na čele znakom kríža. Postupne sa tento zvyk zmenil na znamenie, ktoré poznáme dnes – teda urobiť znamenie veľkého kríža na vlastnom tele, od čela k prsiam a od ramena k ramenu – západní kresťania zľava doprava a východní naopak.

 

Prečo požehnávajú kňazi svojou pravou rukou?

Lebo na starých ikonách žehná Kristus a Otcovia Cirkvi svojou pravou rukou. Pravá strana symbolizuje radosť spasených – tých, ktorí plnia Božiu vôľu, pretože na konci sveta postaví Boží Syn verné ovce na svoju pravú stranu (Mt 25,33). Takýto spôsob vykresľovania kríža má tiež hlboký teologický význam. Začíname sa žehnať znamením kríža pravou rukou od hlavy k prsiam uznávajúc, že ​​náš Pán Ježiš Kristus prostredníctvom Vtelenia zostúpil zhora – od Otca na zem. Pokračujeme v znamení kríža smerom doľava, kde sa nachádza srdce – miesto, kde si s láskou uchovávame veľkonočné tajomstvo Ježiša (jeho bolestné utrpenie a smrť). Pokračujeme smerom doprava, kedy si pripomíname, že Ježiš sedí po pravici Otca v sláve svojho vzkriesenia. Týmto spôsobom je kríž korunovaný nebeskou slávou. Cirkev vždy považovala pravú stranu za symbolicky dôležitú. Preto používame pravú ruku na znamenia kríža.

 

Je dôležité urobiť znak kríža pravou rukou?

Áno. Podľa nášho názoru nemáme právo meniť, popierať alebo kritizovať kresťanskú tradíciu, ktorá sa teraz tak kultivuje a pritom má svoje počiatky pred storočiami. Musíme vziať do úvahy, že v spoločenskom živote existujú protokoly, ktoré sa musia rešpektovať, aj keď nepoznáme ich pôvod alebo význam. Keď niekoho pozdravíme, podáme mu pravú ruku, nie ľavú. Pravidlá dobrých mravov v živote spoločnosti nie sú len obyčajné formality, vyjadrujú úctu a láskavosť. Keď v mene spontánnosti sú ľudia obviňovaní z dobrého správania, môžu sa stať zlými a surovými.

Náboženský život je podobný. Preto napríklad kňaz podáva prijímanie pravou rukou, aj keď je ľavák. Nie je zakázané ani hriechom podávať prijímanie s ľavou rukou, ale je to vec dobrej liturgickej formácie.

 

Vnímajme cenu kríža

Ak chápeme, čím bol kríž v živote Ježiša Krista a čím je v diele našej spásy; ak si spomenieme, že na kríži nás Ježiš miloval až do konca; ak si uvedomujeme naše malé gesto kríža, nasmerujeme svoje životy správnym smerom, pretože takto nesieme kríž. A Ježiš to od nás žiada, pretože Ho chceme napodobňovať. Každé symbolické gesto nám môže pomôcť vstúpiť do spoločenstva s tým, čo toto gesto znamená, a to je tá najdôležitejšia vec.

 

zdroj: Aleteia
il. obr.: tu

 

Zdieľajte
  • 86
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    86
    Shares