Tajomstvo Garabandalu bude objasnené v deň zázraku, ktorý Conchita nástojčivo oznamuje a o ktorom vie veľa podrobností.

Vieme, že to príde asi o 20.30 hod. vo štvrtok a bude to súčasne s udalosťou, ktorá má pre kresťanstvo veľký význam. Vieme tiež, že to pripadne na sviatok svätca, ktorý je nepriamo spojený so svätou Eucharistiou, a že zázrak uvidia všetci, ktorí v ten deň prídu do Garabandalu alebo jeho okolia. Navyše vieme, že pápež a Páter Pio to uvidia z ľubovoľného miesta, kde budú, že chorí, ktorí sú prítomní, budú uzdravení, že hriešnici sa obrátia, že zázrak bude trvať asi pätnásť minút, že biskup vopred zruší zákaz, aby tam mohli byť aj kňazi, a že trvalé znamenie zostane ako dôkaz zázraku atď.

„Práve tak ako trest, ktorý si zaslúžime, je veľmi veľký,“ hovorí Conchita, „zázrak bude taký veľký a veľkolepý, aký svet potrebuje.“ Počkajme s dôverou a pripravme sa na ten veľký deň zázraku, pretože to bude možno posledná šanca, ktorú nám nebo dáva. Bude to Máriino posledné úsilie, aby svet zanechal svoju cestu do záhuby a včas sa napravil, a tým sa vyhol trestu.

Ak pri zázraku vo Fatime zohralo hlavnú úlohu slnko, budú mesiac a hviezdy nebeskými poslami v Garabandale?

Keď sa prerušili vytrženia, deti udržiavali kontakt so svetom svojich zjavení prostredníctvom javu známeho ako hlasy. Conchita hovorí: „Sú ako hlas radosti, hlas šťastia, hlas pokoja. Tieto hlasy mi priniesli veľa dobrého, pretože je to, akoby vo mne bola Preblahoslavená Panna. Dávam prednosť týmto hlasom pred zjaveniami, lebo v hlasoch ju mám vnútri. Ježiš mi dá kríž, aby ma očistil, a prostredníctvom mojich krížov mi tiež umožní urobiť niečo dobré pre svet, pretože bez Božej pomoci nemôžeme urobiť nič.“

Hlasy teda utvrdzujú deti v ich posolstve a v prísľube veľkého zázraku, ktorý prichádza, aby všetci uverili. Môžeme teda dedukovať, že hodina je blízko. Pripravme sa, aby sme spoznali dátum veľkého zázraku a aby nám Boh udelil milosť byť tam v ten deň… A nepadnime do pokušenia pokrčiť plecami z ľahostajnosti… Ak nám chce Boh dopriať výnimočné zázraky, mali by sme mu venovať pozornosť a preukazovať mu náležité uznanie za takú veľkú milosť tým, že sa pripravíme predovšetkým na to, aby sme si ju zaslúžili, prejavili svoju vďačnosť a mali z toho čo najväčší úžitok v duchovnej rovine.

Pokrčiť plecami alebo to jednoducho odmietnuť ako „zbytočné“, ako som to často počul, ako to zbožní katolíci opisujú, odhaľuje vnútorný hriech pýchy, ktorý nás robí nehodnými takejto milosti.

Žime pre ten deň, deň potvrdenia Garabandalu, aby tam mohlo byť v ten deň veľké množstvo detí Preblahoslavenej Panny, ktoré sú jej oddané a dôverujú jej, aby sa posolstvo Garabandalu mohlo šíriť a aby mu bolo načúvané, tak ako si to Božie diela spravodlivo vyžadujú a ako to odporúčajú.

„Zázrak uvidí každý, kto príde v ten deň do Garabandalu alebo jeho okolia.“

Tento úryvok nájdete v knihe Garabandal, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.