Žena môže byť pannou jedným z troch spôsobov: po prvé, pretože nikdy nemala príležitosť vydať sa. Môže ísť o nedobrovoľné panenstvo (ak sa búrila proti svojej ženskosti) alebo o dobrovoľné a záslužné panenstvo (ak ho prijala ako svätú Božiu vôľu). Nikto nie je spasený len pre panenstvo – spomedzi desiatich panien v evanjeliu bolo päť nerozumných. V pekle sú aj panny, no v pekle nie je nikto pokorný. Žena môže byť pannou aj druhým spôsobom – pre jej rozhodnutie nevydať sa. Môže to byť zo spoločenských alebo ekonomických dôvodov, a preto to nemusí mať náboženskú hodnotu, ale môže ísť aj o záslužné rozhodnutie. Také je vtedy, ak sa robí z náboženských pohnútok – napríklad, aby lepšie poslúžila chorému členovi rodiny alebo aby sa z lásky k Bohu mohla venovať blížnemu. Po tretie, žena môže byť pannou, pretože dala Bohu sľub, že sa pre neho zachová čistá, hoci má množstvo príležitostí na vydaj.

Mária bola pannou tretím spôsobom. Zamilovala sa vo veľmi mladom veku a láska, ktorá ju naplnila, bola láskou k Bohu – jedna z tých krásnych lások, kde prvá láska je zároveň poslednou a posledná láska je večnou láskou. Musela byť veľmi múdra a dobrá, keď urobila takéto rozhodnutie ako mladé, pätnásť či šestnásťročné dievča. Už len tým sa veľmi líšila od iných žien, ktoré túžili mať deti. Keď v tom čase vydatá žena nemala deti, ľudia sa niekedy – nesprávne – domnievali, že Boh sa na ňu pre niečo hnevá.

Keď Panna Mária zložila sľub panenstva, mnohí ľudia ju začali považovať za čudnú. Vždy budú totiž existovať ľudia s príliš pozemským zmýšľaním, ktorí nedokážu pochopiť, prečo niektoré duše skutočne milujú Boha. Preblahoslavená Panna mala oproti väčšine žien väčšiu šancu stať sa Božou Matkou, pretože v Písme stálo, že Mesiáš sa má narodiť z rodu Dávida, veľkého kráľa, ktorý žil pred tisíc rokmi. A Mária patrila do tohto kráľovského rodu. Nepochybne poznala Izaiášovo proroctvo, na ktoré niektorí zabudli, totiž to, že Mesiáš sa narodí z panny. Ale z toho, čo povedala neskôr, je pravdepodobnejšie, že sa považovala za príliš nízku na takúto hodnosť a sľub zložila v nádeji, že vďaka jej obetám a modlitbám sa príchod Mesiáša urýchli.

Ako vieme, že Mária zložila sľub? Vieme to z jej odpovede anjelovi Gabrielovi. Z veľkého bieleho trónu plného svetla zostúpil anjel k tomuto krásnemu dievčaťu kľačiacemu v modlitbe. Táto anjelova návšteva Márie sa nazýva zvestovanie, pretože pri nej bola ohlásená prvá radostná zvesť, prvá skutočne dobrá správa, ktorú zem po stáročiach počula. Predchádzajúca správa bola o  páde človeka prostredníctvom ženy, dnešná správa je o obnovení človeka prostredníctvom ženy.

Anjel pozdravuje ženu! Bolo by to prekrútenie nebeského poriadku, horšia zvrátenosť ako to, keď ľudia uctievajú zvieratá, keby Boh Máriu nepredurčil, aby bola ešte väčšou ako anjeli – áno, aby bola dokonca ich kráľovnou! A tak anjel, ktorému obyčajne ľudia prejavujú úctu, teraz prejavuje úctu tejto žene.

Tento Boží veľvyslanec jej nevydáva žiadne rozkazy, ale ju zdraví: „Zdravas, milosti plná“ (Lk 1, 28). „Zdravas“ je náš slovenský preklad gréckeho chaire a pravdepodobne ide o ekvivalent starej aramejskej formulky šalom, ktorá znamená „raduj sa“ alebo „pokoj s  tebou“. Slovo „milosti plná“, ktoré je v gréčtine v evanjeliu veľmi vzácne, znamená buď „najmilostivejšia“ či „najláskavejšia“, alebo „plná čnosti“. Bolo to takmer ako vlastné podstatné meno, ktorým Boží vyslanec potvrdzuje, že Mária je predmetom Božieho zaľúbenia.

Túto pokornú dievčinu neznepokojila ani tak blesková návšteva nebeského posla ako skôr jeho prekvapujúci pozdrav a nečakaný tón božskej chvály. Keď pôjde krátko nato navštíviť svoju sesternicu Alžbetu, dostane otázku: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Teraz však môže klásť otázky Mária: „Prečo mal ku mne prísť anjel môjho Boha?“ Anjel ju rýchlo oboznamuje s dôvodom jeho návštevy. Ona má v sebe naplniť to, čo pred siedmimi storočiami ohlásil prorok Izaiáš: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7, 14). Anjel, ktorý robí jasnú narážku na toto proroctvo, hovorí: „,Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 30 – 33).

Boh si ju nevyvolil len preto, že bola panna, ale aj pre jej pokoru. Neskôr to ako dôvod uviedla sama Mária: „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1, 48). Mária sa však znepokojuje. Nič tak netrápi pokornú dušu ako chvála, a tu chvála prichádza od Božieho anjela.

Táto veľká pocta spôsobila Márii problém, pretože ona sľúbila, že Bohu odovzdá nielen dušu, ale aj telo. Preto sa nemohla stať matkou. Sama to vyjadrila slovami: „Veď ja muža nepoznám“ (Lk 1, 34). A ani ho nezamýšľala poznať.

Biblia nikdy nehovorí o manželstve prostredníctvom sexuálnych termínov, ale hovorí o ňom ako o poznávaní. Napríklad: Jozef nepoznal Máriu (porov. Mt 1, 25); Adam poznal Evu a ona počala (porov. Gn 4, 1). Robí to preto, aby ukázal, akí blízki by si mali byť manželia: Boh im určil, aby si boli takí blízki ako myseľ človeka a vec, ktorú táto myseľ poznáva. Viete napríklad, že dva plus dva sa rovná štyri, a  neviete si predstaviť, že by sa niečo postavilo medzi vašu myseľ a túto skutočnosť. Ani vaša pravá ruka nie je spojená s vaším telom tak úzko, ako je s vašou mysľou spojené niečo, čo viete a poznáte.

Mária teda hovorí: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34). Ona nepovedala: „Nikdy sa nevydám, preto sa nemôžem stať Ježišovou matkou.“ To by bola neposlušnosť voči anjelovi, ktorý ju požiadal, aby sa ňou stala. Ani nepovedala: „Nechcem mať manžela, ale nech sa splní Božia vôľa,“ lebo tým by sa spreneverila sebe a svojmu sľubu. Mária chcela len to, aby ju anjel poučil o jej povinnosti. Problémom nebolo jej panenstvo. Bola s  Izaiášovým proroctvom dostatočne oboznámená na to, aby vedela, že Boh sa narodí z panny. Máriina jediná starosť bola – keďže až do tohto bodu dejín bolo materstvo a panenstvo nezlučiteľné – ako to Boh zariadi? Jej námietka proti panenskému narodeniu sa zakladala na vedeckom základe. Riešenie určite nemôže byť prirodzené; musí byť nadprirodzené. Boh to môže urobiť, ale ako? Dávno predtým, ako moderná biológia položila otázku o narodení z panny, vedecky sa na to pýtala sama Mária: „Ako?“ Anjel odpovedá, že v jej prípade pôjde o narodenie bez ľudskej lásky, ale nie bez Božej lásky, pretože tretia osoba Najsvätejšej Trojice, Duch Svätý, ktorý je Božou láskou, na ňu zostúpi a ten, ktorý sa z nej narodí, bude Boží Syn.

Tento úryvok pochádza z knihy Prvá láska sveta: Mária, Matka Božia, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.