Ak neprežívame správnym spôsobom pohlavné rozdiely, ktoré odlišujú muža od ženy a povolávajú ich k vzájomnému zjednoteniu, nebudeme schopní pochopiť ani rozdiel, ktorý odlišuje človeka od Boha a predstavuje prvotné povolanie k jednote. Takýmto spôsobom môžeme upadnúť do zúfalstva typického pre život oddelený od iných aj od Iného, ktorým je Boh. Stanislaw Grygiel
Vzostup homosexuality ako verejne akceptovaného „alternatívneho životného štýlu“ je ďalším z vedľajších účinkov kultúry, ktorá prerušila vnútorné prepojenie medzi sexom a prokreáciou. Uznávajú to dokonca aj samotní gay aktivisti, akým je napríklad Andrew Sullivan. Pri svojej obhajobe homosexuálnych manželstiev argumentuje nasledovným spôsobom: „Heterosexualita manželstva je jeho podstatnou črtou len za predpokladu, že ho chápeme ako podstatným spôsobom zamerané na plodenie; od tejto definície manželstva… sa však v západnej spoločnosti už dávno upustilo.“ Spoločnosť od nej možno dávno upustila (vďaka antikoncepcii), no naďalej zostáva nemenným učením Katolíckej cirkvi.
Učenie Cirkvi je neochvejne dôsledné. Tým, čo prešli celou trasou, ktorú sme doteraz vytýčili v tejto knihe, je logika, na ktorej spočíva učenie Cirkvi o vnútornej nemorálnosti homosexuálneho správania, už zrejme jasná. Zostať len pri tomto konštatovaní by však znamenalo neučiniť zadosť komplexnosti tohto problému. Učenie Cirkvi o homosexualite navyše vyvoláva pálčivé otázky a námietky.
Nejde tu o čisto abstraktnú, teoretickú záležitosť. Týka sa reálnych mužov a žien. Má dopad na skutočné životy. Podľa katolíckeho spisovateľa Davida Morrisona, autora knihy Prekonať homosexualitu (Beyond Gay), ak vezmeme do úvahy nielen samotné osoby s náklonnosťou k rovnakému pohlaviu, ale aj ich blízkych, zistíme, že tento problém sa hlboko dotýka približne dvanástich miliónov Američanov. Morrison píše: „To predstavuje dvanásť miliónov ľudí, ktorých môže každý útok a protiútok, každé nedorozumenie a chyba v komunikácii, každá nesprávna charakterizácia či hanlivá poznámka zasiahnuť priamo v srdci ich identity, v jadre toho, za koho sa pokladajú, alebo toho, aký spôsob života sa usilujú budovať ich najbližší. Niet divu, že otázky náklonnosti k rovnakému pohlaviu, práv gayov a lesbičiek, manželstiev osôb rovnakého pohlavia či ich práva na adopciu sa vyznačujú takým explozívnym emocionálnym nábojom.“
Jedným z týchto dvanástich miliónov ľudí som aj ja. Nejeden človek, ktorého mám rád, zápasil alebo stále zápasí s náklonnosťou k osobám rovnakého pohlavia. Ja sám som ako dospievajúci mladý človek prešiel bolestným obdobím, počas ktorého ma trápili pochybnosti o mojej mužskej identite.
Jedna z mojich učiteliek náboženstva na strednej škole sa na nás, triede plnej vnútorne neistých pubertálnych chlapcov, dopustila hrozného bezprávia, keď nám povedala, že kým nedovŕšime minimálne dvadsiaty piaty rok svojho života, nik z nás nebude môcť s istotou povedať, či je alebo nie je gay. Všetci sme sa začali obzerať jeden po druhom, pričom sme sa snažili „vystužiť“ svoje frajerské masky suverénnym konštatovaním: „Fajn, ale mňa sa to netýka.“ Hlboko vo vnútri ma však zachvátila smrteľná hrôza z toho, že sa možno jedného rána zobudím a zistím, že som gay. Tento strach, znásobený zúfalo potláčanou spomienkou na to, ako som vo veku asi desať rokov „experimentoval“ so svojím kamarátom zo školy, napokon zohral kľúčovú úlohu v procese, na konci ktorého som padol na kolená pred Bohom a začal som v ňom hľadať odpovede na svoju otázku, čo vlastne znamená byť mužom.
Ak ste mužom, Boh vás stvoril na to, aby ste boli mužom. Ak ste ženou, Boh vás stvoril na to, aby ste boli ženou. Vaše pohlavie v sebe nesie hlboký zmysel.
Nik nemusí mať strach z hlbokého a úprimného nahliadnutia do svojej duše a z priznania sa k svojim deformáciám a zmätkom, ktoré tam nájde, nech by už boli akékoľvek. Nesieme si ich v sebe všetci. Žiaden zmätok, žiadna deformácia našej mužskej či ženskej identity však nesiaha hlbšie než Kristov kríž. Tragédiou je len jedno – keď ich odmietame nazývať pravým menom a snažíme sa ich „normalizovať“, pretože sa bojíme kríža.
Pane, stvoril si ma ako muža (ženu) a máš na to svoj dôvod. Ukáž mi zmyslel mojej sexuálnej identity a daj mi milosť, aby som sa nebál(a) priznať si, ako veľmi som od nej vzdialený/á. Ty ma poznáš lepšie než ja samého (samu) seba. Ty vieš o mojich zápasoch a poznáš moje najhlbšie obavy, zranenia a hriechy. Krok za krokom ma veď bližšie k svojmu plánu, na základe ktorého si ma stvoril na svoj obraz ako muža (ženu). Celý/celá sa ti odovzdávam a dôverujem ti, že dielo, ktoré si vo mne začal, aj dokončíš. Amen.
Tento úryvok pochádza z knihy Radostná zvesť o sexe a manželstve, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.