Mnohí duchovní spisovatelia vrátane niektorých svätých ponúkajú návrhy týkajúce sa metód modlitby. František Saleský, veľmi ovplyvnený vlastnou skúsenosťou s duchovnými cvičeniami svätého Ignáca, ponúka niekoľko návrhov štruktúr a formátov na praktizovanie meditácie a modlitby. Navrhuje šesť krokov ako návod, ako prejsť časom modlitby.

1. Postavte sa do Božej prítomnosti. Pamätajte, že Boh je blízko, nie ďaleko. Je v hĺbke vášho srdca, vo vašom duchu. „Všetky svoje modlitby, či už mentálne, alebo hlasné, začnite v Božej prítomnosti. Dodržiavajte toto pravidlo bez výnimky a čoskoro uvidíte, ako vám to pomôže.“

2. Poproste Pána, aby vám pomohol venovať mu pozornosť, otvoriť sa jeho slovu a prítomnosti.

3. Vyberte si úryvok zo Svätého písma, scénu z evanjelia, tajomstvo viery alebo úryvok z nejakého duchovného čítania. Ak je téma, ktorú ste si vybrali, na to vhodná, predstavte si seba na tom istom mieste, kde sa odohráva dej alebo udalosť. Použite svoju predstavivosť a umiestnite sa doprostred scény v blízkosti Ježiša, spolu s učeníkmi.

4. Premýšľajte o tom, o čom ste sa rozhodli meditovať tak, aby ste zväčšili svoju lásku k Pánovi alebo k čnosti. Cieľom nie je v prvom rade študovať alebo vedieť viac, ale zväčšiť svoju lásku k Bohu a život učeníka.

5. Ak sa vo vás vzbudia dobré pocity − napríklad vďačnosť za Božie milosrdenstvo, úcta k jeho majestátu, žiaľ pre hriech, túžba byť vernejší −, poddajte sa im.

6. Urobte si nejaké praktické predsavzatia týkajúce sa zmien, ktoré by ste chceli urobiť ako reakciu na tieto náklonnosti. Napríklad sa rozhodnite, že budete vernejší v modlitbe, ochotnejší odpúšťať, horlivejšie sa deliť o vieru s druhými alebo odhodlanejší odolávať hriechu, a to takým praktickým a konkrétnym spôsobom, aký dokážete určiť.

„Predovšetkým si po meditácii musíte spomenúť na predsavzatia a rozhodnutia, ktoré ste urobili, a starostlivo ich v ten istý deň uviesť do života. Toto je veľké ovocie meditácie a bez neho je meditácia často nielen zbytočná, ale dokonca škodlivá. Čnosti, o ktorých by sme meditovali, ale ktoré by sme nepraktizovali, niekedy nafúknu našu myseľ a odvahu a my si myslíme, že sme naozaj takí, ako sme si mysleli a ako sme sa rozhodli.“

František odporúča, aby sme čas rozjímania a modlitby ukončili vyjadrením vďačnosti Bohu za svetlo a pocity, ktoré nám dal počas modlitby; potom obetujeme seba Pánovi v jednote s Ježišovou obetou; a po tretie, je to čas príhovoru za seba a druhých.

František zároveň nechce, aby sa štruktúra alebo metóda, ktorú navrhuje, mechanicky dodržiavala, ak nás Duch Svätý privádza k niečomu inému.

„Niekedy sa môže stať, že hneď po príprave pocítite, že vaše pocity sú úplne upriamené na Boha. V takom prípade im musíte dať voľný priebeh a nepostupovať podľa metódy, ktorú som vám ukázal. Za normálnych okolností musí úvaha predchádzať náklonnostiam a rozhodnutiam. Keď vám však Duch Svätý dáva náklonnosti pred úvahou, nesmiete hľadať úvahu, pretože tá sa používa len na vzbudenie náklonnosti. Jedným slovom, kedykoľvek sa vám náklonnosť predstaví, musíte ju prijať a vytvoriť pre ňu priestor, či už príde pred úvahami, alebo po nich.“

Hoci František uznáva užitočnosť modlitby ruženca, rôznych litánií a pevných zapísaných modlitieb, odporúča nám, aby sme vždy dávali prednosť mentálnej modlitbe a vedeniu Duchom Svätým.

„Ak však máte dar mentálnej modlitby, mali by ste jej vždy dať prvé miesto. Ak potom pre množstvo povinností alebo z iného dôvodu nemôžete predniesť hlasnú modlitbu, nenechajte sa tým znepokojovať… Ak počas hlasnej modlitby zistíte, že vaše srdce je priťahované a pozývané k vnútornej alebo mentálnej modlitbe, neodmietajte ju prijať. Nechajte svoju myseľ, aby sa veľmi jemne obrátila týmto smerom, a netrápte sa tým, že nedokončíte hlasné modlitby, ktoré ste chceli povedať. Mentálna modlitba, ktorou ich nahradíte, je Bohu milšia a pre vašu dušu prospešnejšia.“

František vo svojich všeobecných radách o pružnosti v modlitbe robí výnimku, podobne ako Katarína Sienská: tí, ktorí sú v posvätnom stave alebo na základe reguly rehoľného života, sú povinní modliť sa Božie ofícium a musia svoj záväzok dodržať.

Tento úryvok pochádza z knihy Večný život pod drobnohľadom, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.