Kalvín a jeho 15 prekvapujúcich pohľadov na katolícku cirkev

Okrem iných doktrín akceptoval Kalvín katolícku a biblickú vieru vo večné panenstvo Panny Márie.

Ján Kalvín mal v pravdepodobne ešte väčší vplyv na históriu neskoršieho protestantizmu než jeho zakladateľ Martin Luther. Zachoval si veľa tradičných názorov, buď doslovných alebo katolíckych vo svojej podstate. Nasledujúce citácie boli prijaté (okrem posledných dvoch) z jeho práce Inštitúcie kresťanského náboženstva (preklad Henry Beveridge, 1845).

  1. Kalvín veril, že Cirkev má silu exkomunikácie: “Cirkev zaväzuje toho, koho exkomunikuje, nie ponorom do večného zúfalstva, ale odsúdením jeho života a správania. Cirkev napomína exkomunikovaného, že ak neučiní pokánie, bude odsúdený.” (Inštitúty, IV, 11: 2)
  2. Kalvín veril, že mimo Cirkev niet spásy: “Za hranicami Cirkvi nie je možné očakávať odpustenie hriechov, žiadnu spásu…” (IV, 1: 4)
  3. Kalvín veril, že sväté prijímanie raz do týždňa je minimum: “Sviatosť by sa mohla sláviť tým najvznešenejším spôsobom, keby bola podávaná Cirkvi veľmi často – aspoň raz za týždeň.” (IV, 17:43)
  4. Kalvín veril v prvenstvo svätého Petra ako vodcu apoštolov: “Neexistuje senát bez konzula, sudcovská lavica bez predsedajúceho alebo kancelára, škola bez dekana, spoločnosť bez pána. Nebolo by teda absurdné, keby sme priznali, že apoštoli priznávali práve Petrovi takéto prvenstvo.” (IV, 6: 8)
  5. Kalvín akceptoval nadradenosť rímskej cirkvi v jej raných kresťanských dejinách: “Nechcem popierať, že raní kresťania jednotne vzdávajú rímskej cirkvi vysokú česť a hovoria o nej s úctou… pevnejšie sa drží doktríny, ktoré boli kedysi vydané,…” (IV, 6:16)
  6. Kalvín veril vo večné trvanie Cirkvi: “Stále sa domnievam, že v Cirkvi pravda nikdy nevyhasne…” (IV, 9, 13)
  7. Kalvín nenávidel denominácie a sektárstvo: “Preto sa Cirkev nazýva katolícka alebo všeobecná (Augustín, 48), pretože dve alebo tri nemôžu vzniknúť bez toho, že by nerozdelili Krista. A to je nemožné. Všetci Boží vyvolení sú tak spojení v Kristovi, že závisia od jednej hlavy…” (IV, 1: 2)
  8. Kalvín si myslel, že sviatosti prinášajú skutočné, blahodarné účinky: “Tým, že sme nimi označení, udržiavajú, živia, potvrdzujú a posilňujú našu vieru.” (IV, 14,7). “Svätým prijímaním tela a krvi prenáša Kristus do nás svoj život a preniká do našich kostí a kostnej drene…” (IV, 17:10)
  9. Kalvín učil, že existuje taká vec ako sväté, posvätné miesto: “Boh… zostupuje, aby sa k nám priblížil. Nemení svoje miesto a ani nás neovplyvňuje pozemskými prostriedkami, ale skôr nás pozdvihuje do svojej nebeskej slávy…” (IV, 1: 5)
  10. Kalvín veril, že ľudské bytosti môžu byť šíriteľmi alebo prostredníkmi spásy: “Sv. Pavol si v niekoľkých pasážach pripisuje titul Boží spolupracovník (1Kor 3, 9).” (IV, 1: 6)
  11. Zdá sa, že Kalvín prijal pojem krstnej obnovy: “…odpustenie, ktoré pri našej prvej obnove dostávame iba krstom. Naše hriechy sme vybielili Kristovou krvou.” (IV, 15: 4)
  12. Kalvín schvaľoval telesné umŕtvovanie ako duchovne prospešné: “Tak ako obvinení boli kedysi zvyknutí pokoriť sa, nosili hrubé a drsné odevy, žialili a postili sa, tak nepochybne patria tieto skutky rovnakou mierou do nášho veku, kedykoľvek si to vyžaduje stav našich vecí.” (IV, 12:17)
  13. Kalvín veril, že existuje hlboká príčinná súvislosť medzi svätou Eucharistiou a spásou: “Samotné telo, v ktorom žije On, nám dáva život, aby sme mali účasť na nesmrteľnosti. Týmto jedlom sa veriaci dvíhajú k večnému životu.” (IV, 17: 8);… jedlo večného života.” (IV, 17:19); … Eucharistia zabezpečuje nesmrteľnosť nášho tela. (IV, 17:32)
  14. Kalvín sa domnieval, že antikoncepcia bola veľkým hriechom: “Je hroznou vecou, keď sa mrhá životom bez pohlavného styku muža a ženy. Úmyselné vyhýbanie sa čistému a úplnému pohlavnému styku je dvojnásobne hrozné. Človek pri takomto akte zmarí nádej svojej rodiny a zabije dcéru alebo syna, ktorého by mohol očakávať. Táto bezbožnosť je veľmi vážna, zavrhnutá Duchom.
  15. Kalvín prijal katolícku a biblickú vieru o večnom panenstve Panny Márie: “[Matúš 1:25:] Záver, ktorý Helvidius (autor diela napísaného pred rokom 383 proti viere v trvalé panenstvo Márie) vyvodil z verša Mt 1,25, bolo, že Mária zostala pannou až do svojho prvého pôrodu a že potom mala ďalšie deti so svojím manželom. Podľa Kalvína však z týchto slov nemožno vyvodiť žiaden správny a dobre odôvodnený záver. Čo sa stalo po narodení Krista? On je nazývaný “prvorodený”, no toto označenie slúži výlučne na to, aby nás informovalo, že sa narodil z panny. Čo sa stalo potom, nás Helvidius už neinformuje.
Zdieľajte
  • 3
  •  
  •  
    3
    Shares