Otec John A. Hardon, SJ hovorí o svojom životnom zázraku …

Jedným z najsilnejších zážitkov, ktoré som kedy mal, bol jeden so zázračnou medailou! Tá zmenila môj život úplne.

Na jeseň roku 1948, rok po mojej vysviacke, som bol už tretí rok v noviciáte predtým, než som prijal večné sľuby. V októbri toho istého roka prišiel k nám vincentínsky kňaz, aby nám, mladým jezuitským kňazom, prišiel prednášať. Povzbudil nás k tomu, aby sme získali oprávnenie zapisovať ľudí do Bratstva zázračnej medaily Panny Márie. Okrem iného povedal: “Otcovia, zázračná medaila skutočne funguje. Zázraky vykonala Panna Mária aj prostredníctvom tejto zázračnej medaily.” Nebol som príliš ohromený tým, čo hovoril tento kňaz. Nebol som nikdy osobou, ktorá by nosila medailu a určite som ani nijakú nemal. Ale pomyslel som si, že nič za to nedám. Takže zapísal som svoje meno do bratstva a dostal som štvorstranový leták s pôvodným latinským textom požehnania zázračných medailí a zapísaním ľudí do bratstva. Ubehli dva týždne, čo som dostal tento letáčik a len tak som ho založil niekde v mojej kancelárie a zabudol naň.

Vo februári nasledujúceho roka ma poslali, aby som pomáhal ako kaplán v nemocnici Sv. Alexisa v Clevelande v štáte Ohio. Mal som tam vypomáhať dva týždne. Každé ráno som dostal zoznam všetkých pacientov prijatých v ten deň do nemocnice. Bolo ich toľko, že nebolo v mojich silách prijímať ich hneď, ako došli. Medzi prijatými pacientmi bol však chlapček, ktorý mal asi deväť rokov. Sánkoval sa dolu kopcom, stratil kontrolu nad sánkami a narazil do stromu. Zlomil si lebku a röntgen ukázal, že utrpel vážne poškodenie mozgu. Keď som konečne vstúpil do jeho izby v nemocnici, bol v kóme už desiaty deň, nerozprával a ani sa nehýbal. Jeho stav bol taký, že jedinou otázkou bolo, či bude žiť. Vôbec nebolo jasné, či sa zotaví, pretože mu bolo diagnostikované trvalé a nezvratné poškodenie mozgu.

Po požehnaní chlapca som troška potešil jeho rodičov a hneď som sa chystal opustiť nemocničnú miestnosť. Ale vtom mi prišla na um myšlienka: “Ten vincentský kňaz predsa povedal, že zázračná medaila funguje. Takže si môžem teraz vyskúšať tú údajnú zázračnú silu! ” Osobne som nemal vlastnú zázračnú medailu. A ani ľudia v nemocnici ju nemali. No šiel som si za svojím a nakoniec jedna z ošetrujúcich sestier našla jednu.

Zistil som, že medailu mám nielen požehnať, ale ju musím aj nosiť na retiazke alebo stužke buď na krku alebo niekde na tele. Zdravotná sestra našla nejakú modrú stuhu a na ňu som medailu zavesil. Keď som tak pozoroval, čo všetko robím s tou medailou a stuhou, pripadal som si hlúpo.

Medailu som požehnal a malého som zasvätil do bratstva. Ako som sa modlil modlitbu zasvätenia, krátko pred koncom modlitby sme ostali všetci v šoku, lebo chlapec po prvýkrát otvoril oči. Po dvoch týždňoch! Keď zbadal svoju matku, povedal: “Mama, chcem zmrzlinu.” Táto skúsenosť zmenila môj život.

Chlapec sa nielenže prebral, ale sa v pokoji rozprával so svojím otcom a matkou. Po niekoľkých minútach omráčeného ticha sme zavolali lekára. Ten preskúmal chlapca a povedal rodičom, že mu môžu dať niečo na jedenie. Nasledujúci deň začali lekári sériu testov. Röntgen ukázal, že poškodenie mozgu bolo úplne preč. Nasledovalo ešte viac testov. Po troch dňoch, keď všetky vyšetrenia ukázali, že došlo k úplnému obnoveniu zdravia, bol chlapec prepustený z nemocnice.

Táto skúsenosť tak zmenila môj život, že už som to nebol ja. Moja viera v Boha, viera v Jeho moc robiť zázraky, bola posilnená neuveriteľným spôsobom. Odvtedy samozrejme podporujem oddanosť Panne Márii a sile jej zázračnej medaily. Divy, ktoré robí, samozrejme za predpokladu, že veríme, sú mimoriadne.

Tip na knihu: 5 novén k Panne Márii, Pomocnici kresťanov ,Zázračná medaila (tvrdá väzba)