Čo robiť, ak niečo stále prerušuje moju modlitbu

Odkladanie času na modlitbu je pre nás často ťažkou úlohou. Najmä pre tých, ktorí žijú v manželstve či majú deti. Vyhradiť si 15 až 30 minút na pokojný modlitbový čas môže byť takmer nemožné. Aj keď si nájdeme čas na modlitbu, ich malé ruky či hlásky ju okamžite prerušia. Môžete sa napríklad rozhodnúť, že zajtra sa zobudíte o hodinu skôr, aby ste strávili ráno čítaním dobrej duchovnej knihy alebo jednoducho strávite chvíľu v tichej meditácii.

Zobudíte sa teda skôr, sadnete si do pohodlného kresla a otvoríte si knihu. Po niekoľkých minútach pokojnej blaženosti sa vaše najmladšie dieťa zobudí a beží dole schodami a okamžite si pýta raňajky. A takto celý deň vyzerá váš „tichý čas“! Alebo iný príklad, deti nie sú doma a každý deň máte chvíľku času, keď si môžete sadnúť, aby ste sa pomodlili. Z väčšej časti vás nikdy nič nevyruší, ale jedného dňa si sadnete a krátko potom vám niekto zavolá, pretože sa chce na niečo opýtať. Odpoviete mu na otázku a potom sa vrátite k modlitbe. Po niekoľkých minútach vás niekto iný vyruší iným dotazom. O pár minút neskôr zazvoní zvonček a v tom okamihu otvárate dvere už veľmi „nezvyčajným“ spôsobom!

Sv. František Saleský nás povzbudzuje, aby sme sa nerozhnevali, keď nás niečo takto vyruší. Rozpráva istý zázračný príbeh zo života sv. Františky Rímskej.

V deň, keď sa svätá Františka modlila hodinku k Panne Márii. Asi býva bežné, že ak sa za celý deň človek rieši istú záležitosť, isto sa objaví v čase modlitby. A tak túto svätú pani odvolal manžel kvôli nejakej záležitosti v domácnosti a svätica sa musela štyrikrát vrátiť späť k modlitbe, pričom sa sa vždy musela zas a zas vrátiť k veršu, ktorý prerušila. Neustále bola nútená prerušovať modlitbu. Takto to pokračovalo až do požehnaného momentu, keď jej modlitbu znova narušili, tentokrát ale naposledy. Keď sa vrátila do svojej izby, verš, ktorý tak často prerušovala pod poslušnosťou a oddanosťou, bol napísaný veľkými zlatými písmenami.

Sv. František Saleský využíva tento príklad na vysvetlenie, že nevyhnutné záležitosti – v závislosti od každého povolania – Božiu lásku neznižujú, ale naopak zvyšujú a pozlacujú, akoby to bolo dielo oddanosti. Slávik nemiluje svoju melódiu o nič menej, keď si urobí prestávku, než keď by ju stále spieval. Oddané srdce nemiluje lásku o nič menej, keď je odvrátený smerom k vonkajším potrebám, než keď sa modlí. V tichu, v reči, v skutkoch, v kontemplácii, v zamestnaní i odpočinku dokáže človeka zaspievať rovnaký hymnus lásky.

Kým modlitba je vzácnym časom prejavujúcim lásku k Bohu, mali by sme tiež vnímať aj iné povinnosti ako prostriedok nášho tuhšieho spojenia s Bohom. Celý náš život má byť voňavou obetou Bohu, či už sa modlíme sami, alebo sme zaneprázdnení činnosťou okolo domu. Každý moment v našom živote je dar. Je na nás, aby sme tieto chvíle využívali na oslavu Boha.

zdroj: Aleteia
il. obr.: Pexels

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •