Boh k nám prichádza dvoma spôsobmi: cez kríž a prostredníctvom Eucharistie. Kríž je jeho cesta zostupu k deťom. V Eucharistii prebýva medzi nami ako Otec vo svojej rodine. Satan sa snaží zo všetkých síl zničiť skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii. Snaží sa zničiť jeho každodennú obetu. Hovorí o tom proroctvo v Knihe Daniel. V posledných časoch, keď sa začne posledný boj pred parúziou, zjaví sa Antikrist a zavedie nový svetový poriadok, v ktorom budeme všetci terorizovaní a staneme sa otrokmi elity, ktorá nám bude vládnuť. Aby sa však Antikrist mohol zjaviť, musí viesť k ohavnosti spustošenia, čiže k zrušeniu každodennej obety (porov. Dan 12, 5 – 13). To mu dá moc, lebo keď sa nemôžeme zúčastňovať na každodennej obete, čiže prijímaní Božieho tela a krvi, Cirkev strašne zoslabne. V tejto chvíli sa Antikrist ešte nemôže zjaviť, lebo celá Cirkev sa živí Eucharistiou, ale keď dôjde k tomu, že sa budú zatvárať kostoly, budeme odrezaní od Božieho pokrmu, od toho, ktorý je pokrmom víťazov, od toho, ktorý dáva
večný život, potom Cirkev strašne zoslabne a Antikrist sa pripraví na svoje konečné zjavenie a posledný boj s Cirkvou.

Otec hovorí, že k nám prichádza cez kríž a cez Eucharistiu, preto urobme všetko pre to, aby sme opatrovali Eucharistiu vo svojom srdci. Eucharistia je všetkým. Je to vrchol kresťanskej spirituality, vrchol života Cirkvi. Ján Pavol II. hovorí, že Cirkev bez Eucharistie zomiera. Ak chceš žiť, ži každý deň z Eucharistie. Prichádza k nám prostredníctvom Ducha Svätého, aby bol medzi nami. Chcel by urobiť, aby ho poznali ako všemohúceho Otca.

Idú veľmi ťažké časy. Úzkosť v nás spôsobí strach o prežitie. Buď uveríme a budeme dôverovať moci všemohúceho Boha, alebo bude s nami koniec.

Svojimi vlastnými silami neprežijeme. Musíme z celého srdca obnoviť vieru v jeho všemohúcnosť v našom živote, dôverovať jeho všemohúcej moci. „Ukážem ľuďom,“ hovorí Otec, „svoju bezhraničnú dobrotu a nežnosť svojej súcitnej lásky.“ Ak nájdeš v Bohu Otca, Abba, ktorý má pre teba bezhraničnú dobrotu, ktorý má nehu súcitnej lásky, bude ti oveľa ľahšie dôverovať jeho všemohúcnosti, ktorá pôsobí v tvojom živote. Bude ti oveľa ľahšie dôverovať zázrakom, ktoré bude chcieť urobiť v tvojom živote. Ale kľúčom je dôvera v jeho nekonečnú dobrotu a súcitnú nehu jeho lásky k tebe.

„Som blízko človeka. Všade za ním chodím, pomáham mu vo všetkom. Všetko zariadim. Vidím jeho potreby, jeho únavu, všetky jeho túžby. Mojím najväčším šťastím je prísť mu pomôcť a zachrániť ho. Ľudia
si myslia, že som hrozným Bohom a vrhám celé ľudstvo do pekla. Ale aké bude prekvapenie na konci času, keď uvidia, že mnohé duše, ktoré považovali za stratené, sa tešia večnému šťastiu medzi vyvolenými. Ak ma milujete a s dôverou vzývate sladké meno Otca, začnete spoznávať už na tomto svete lásku a dôveru, ktoré sa stanú príčinou vášho šťastia vo večnosti.“

Ježiš hovorí: „Zjavil som im tvoje meno, Otče, a ešte zjavím, aby láska, ktorú máš ku mne, bola v nich a aby som ja bol v nich.“ (porov. Jn 17, 6, 26)

Ľudia za mnou prichádzajú a hovoria: „Prosím vás, necítim Božiu lásku.“ Odpovedám im, že neodhaľujú
Božie meno, nemajú radosť z Božieho mena. A tým menom je Abba – Otec. „Ale viete, môj vzťah s otcom
bol plný rán…“ Odpusť a prestaň si to pripomínať raz a navždy. Neohliadaj sa späť. Duch Svätý, ktorý ti bol
daný pri svätom krste, v tebe volá dvadsaťštyri hodín denne: „Otecko, Otecko, Otecko“ v tvojom mene. To je kristoterapia. Prestaneš sa neustále pozerať na bolestivú minulosť a neustále sa budeš pozerať tu a teraz do hlbín svojho srdca, v ktorom sa modlí Duch Svätý. Sústreď sa len na to, aby si sa pripojil k tejto modlitbe, ktorú sa Duch Svätý modlí v tvojom srdci. Spolu s ním opakuj s najväčšou láskou a nehou: „Otecko, Otecko, Otecko.“ Tak volaj k Otcovi. V tom je mocné uzdravenie tvojho srdca a tvojej minulosti. Toto je kristoterapia, ktorá nás vytvára nanovo.

Spočiatku to budeš vyslovovať možno cez zaťaté zuby, cez slzy, ktoré potečú, pretože keď sa začneš modliť k Bohu, bude v tebe vrieť mnoho negatívnych emócií.

Ale Duch Svätý je v tebe. Duch Svätý ťa drží za ruku. Neboj sa, len to opakuj s ním. Spočiatku potichu, ale potom čoraz hlasnejšie, s čoraz väčšou dôverou v otcovskú lásku, v jeho nežnosť, v jeho starostlivosť, v jeho súcit, jeho odpustenie, v jeho radosť z teba.

Tento úryvok pochádza z knihy Kristoterapia, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.