Bozk od Ježiša – miništrant ukázal kňazovi Ježišovu lásku

Keď bol o. José Rodrigo López Cepeda vysvätený za kňaza, jeho biskup ho poslal vykonávať svoju službu do farskej svätyne sv. Orosie v Španielsku. O. José nahradil kňaza, ktorý tam bol farárom takmer 30 rokov. Spočiatku to nemal mladý kňaz ľahké, pretože ľudia boli zvyknutí na svojho bývalého dlhoročného farára a na jeho spôsob konania. O. José hovorí, že “hoci to bola úloha ťažká, bola plodná; a nebola by tak plodná bez pomoci malého chlapca menom Gabriel.” Kňaz sa s príbehom podelil na Facebooku začiatkom tohto roka a stojí za to si ho prečítať.

Malý Gabriel
Druhý týždeň, čo bol o. José na fare, došiel sa istý mladý pár porozprávať v spoločnosti ich osemročného syna Gabriela, chlapca istých výziev, ktorého o. José popisuje ako “zvláštne dieťa v každom ohľade“. Gabrielovi rodičia požiadali nového farára, aby prijal ich syna za oltárneho služobníka – miništranta. Kňaz spočiatku váhal – nie kvôli obmedzeniam, ktoré by chlapec mohol mať, ale kvôli tomu, že už aj tak bol zahltený všetkými tým problémami, s ktorými sa stretol pri preberaní vedenia farnosti. Malý chlapec mal však “tajnú zbraň”, ako si získať srdce kňaza. Keď sa ho o. José spýtal, či chce byť oltárnym služobníkom, namiesto verbálnej odpovede kňaza objak (tak vysoko, ako len mohol dosiahnuť). Ako by mohol kňaz povedať “nie?”

Gabriel – oltárny služobník a jeho prvá omša
O. José povedal chlapcovi, aby nasledujúcu nedeľu prišiel na svätú omšu o 15 minút skôr, aby prišiel včas, keďže bude prvýkrát slúžiť pri oltári. Gabriel došiel presne – spolu s celou svojou rodinou, ktorí sa tešili, ako bude na omši pomáhať – mal svoju červenú sutanu a biele kárované šaty s čipkovanými krajmi, ktoré mu ušila jeho stará mama. Jeho rodina znateľne zväčšila veľkosť zástupu v kostole! O. José popisuje, čo sa stalo potom.

Musel som pripraviť všetko potrebné pre Eucharistiu. Nemal som sakristána ani zvonára, takže som musel behať hore dole a až keď sa mala začať omša, uvedomil som si, že Gabriel nevie nič o tom, ako kňazovi pomôcť. Pretože času bolo málo, napadlo mi povedať mu: “Gabriel, musíš robiť všetko, čo budem robiť ja, dobre?” Gabriel bol veľmi poslušný malý chlapec a všetko zobral doslovne. Keď sa začala omša a kňaz pobozkal oltár, urobil tak aj chlapec. Keď nadišiel čas homílie, o. José si všimol, že sa všetci usmievajú a pozorne hľadia, ale nie naňho. Dívali sa na roztomilého malého oltárneho služobníka, ktorý poslušne robil všetko pre to, aby napodobnil každé kňazovo gesto.

Bozk
Po svätej omši o. José spomína, ako radil Gabrielovi, čo by mal a nemal počas omše robiť. Okrem iného mu objasnil, že bozkávanie oltára bolo gestom vyhradeným pre kňaza; oltár predstavuje Krista a kňaz je pri vykonávaní sviatosti zvláštnym spôsobom s Ním spojený. “Pozrel sa na mňa svojimi veľkými zvedavými očami bez toho, že by úplne pochopil moje vysvetlenie, ktoré som mu povedal,” opisuje o. José. Aj keď bol Gabriel poslušný, bol tiež úprimný a neváhal odpovedať: “Poď, chcem ho [oltár] tiež pobozkať.” Ani opakovanými vysvetleniami nedokázal zmeniť chlapcovu túžbu pobozkať oltár, a tak sa nakoniec s ním o. José dohodol, že pobozká oltár “za nich oboch”. Zdá sa, že chlapec toto riešenie aspoň na chvíľu akceptoval.

“Pobozkal ma.”
Ďalšiu nedeľu, keď sa začala omša, kňaz pobozkal oltár a sledoval, čo chlapec urobí. Gabriel pobozkal oltár spolu s ním, ale tentokrát si pritlačil svoju tvár na oltár a zostal v takom postoji “so širokým úsmevom na tvári”, až kým mu o. José nepovedal, aby prestal. Po omši chcel farár zopakovať chlapcovi pokyny. Pripomenul mu, že nemá bozkávať oltár a že on to urobí “za nich oboch”. Chlapcova odpoveď ho prekvapila: “Nebozkával som ho; on pobozkal mňa.” Šokovaný, o. José povedal: “Gabriel, prestaň so mnou hrať hry.” Chlapec neustúpil. “Je to pravda!” povedal. “On ma zaplavil bozkami.

zdroj: Aleteia
il. obr.: tu

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •