Pamätám si, ako by to bolo včera. Hýbal si sa vo mne a ja som vôbec netušila, k akému úžasnému dobrodružstvu ma Pán pozval. Dieťa navždy zmení život matky, ale v mojom prípade to bolo nepochopiteľné. Prežívala som niečo ako nebeský sen. S chvením som si spomenula na svetlo, ktoré ma náhle obklopilo zhora, ale inak sa môj každodenný život nijako nezmenil. A medzitým si ty rástol.

V tichosti som sledovala, ako z teba rástol muž, slzy údivu a radosti mi stekali po lícach, keď som jemne vyslovovala tvoje meno. Nemala som pocit, že svetlo, ktoré sa vlialo do nášho chudobného domčeka v Nazarete a otvorilo dokorán dvere môjho srdca k Bohu, čoskoro zmizne a svet sa ponorí do temnoty nepochopenia, nepriateľstva a násilia medzi ľuďmi.

A medzitým si ty rástol. Pomáhal si otcovi v dielni, hral si sa s deťmi, žil si bezstarostný život na dedine, hoci si niekedy nečakane zvážnel a zamyslene sa zahľadel do diaľky.

Aj vtedy si sa chcel dostať ku všetkým, uzdraviť ich rany, kriesiť mŕtvych, zasiať semienko lásky do histórie. Môj Syn, aj keď v skutočnosti Syn ľudstva. A čoskoro už nie môj, ale Chlieb pre všetkých vyhladovaných ľudí.

A tu, milovaný Syn, dnes znova prichádzaš na svet. Tvoje narodenie sa stalo oslavou svetla, farby a hudby. A napriek tomu si ťa nájdu predovšetkým tí, ktorí hľadajú jednoduchosť a chudobu jaskyne. A tí, ktorí sa učia rozpoznávať tlkot tvojho srdca tak ako ja, keď som ťa v lone pocítila; tí, ktorí snívajú o mieri a budúcnosti plnej nádeje, ohlasujú prísľub oslobodenia, o ktorom hovoril anjel, keď ku mne pristúpil.

Sú Vianoce, moji milovaní. Po dvoch tisíckach rokov vás chcem povzbudiť, aby ste sa dobre pripravili na Jeho príchod. Vianoce sú vtedy, keď prestanete myslieť na to, že to zvládnete sami a naučíte sa oslovovať novonarodené dieťa; keď sa nebudete báť vstúpiť do jaskyne; keď sa niekedy cítite unavení a v temnote a zdá sa vám, že nič už nemá zmysel. Ale toto je okamih, keď sa vo vašich srdciach rodí Božie svetlo. Vianoce sú, keď bez ohľadu na okolnosti môžete vidieť hodnotu rodiny, zastaviť sa, počúvať a rozprávať sa. A keď si môžete dovoliť srdečné objatie, ktoré spúšťa revolúciu nehy.

Zborte múry sebectva, prekonajte odpor, premôžte smrteľné ticho a objímte svojich blízkych – skutočne, úprimne. Nezáleží na tom, či padajú pod váhou života. Skvelou rodinou ste nie vtedy, keď žijete každodenný život a váš bankový účet je v poriadku, ale keď máte odvahu milovať sa vždy – znova a znova. Vianoce sú, keď sa staráte o matky a ženy, stále často zanedbávané a týrané, aj vtedy, keď nosia v sebe život.

Vianoce sú, keď sa pokúšate nájsť Boha nielen v tento chladný decembrový deň, ale aj v bežných každodenných veciach, v nasadení práce, v životnej rovnováhe, ktorú je ťažké dosiahnuť. Pamätajte, že z vôle Prozreteľnosti sa chudobné dievča z neznámeho Nazareta stalo Matkou Božieho Syna. Ak mi Boh urobil veľké veci, môže to urobiť aj vám. Keď bol dieťaťom, neustále som ho objímala. Aj tieto Vianoce obdarujte materským objatím niekoho, kto je sám, možno chorý, možno sklamaný, smutný alebo bezmocný.

Kedykoľvek prijmete môjho Syna, moje srdce sa zachveje ako v deň Zvestovania. Otvárajte evanjelium, počúvajte ho a rozprávajte sa s Ním. Zapáľte si vo svojich domovoch sviečku a sadnite si za stôl s celou rodinou: matky, otcovia, deti a starí rodičia. Užívajte si krásu Božej lásky v miernosti srdca a láskavých pohľadoch.

Prajem vám to z celého srdca. Vaša mama.

zdroj: Aleteia

Tip na knihu: Pražské Jezuliatko, Byť ako Mária, Kecharitomene – Milostiplná. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.