Antikrist a Antimária. Zachráňme kultúru pred toxickou ženskosťou

Apoštol Ján vo svojom prvom liste napísal: „A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina.“ (1 Jn 2, 18). Svätý Pavol opisuje posledného antikrista ako “človeka neprávosti” a ako “syna zatratenia“, ktorý sa zjaví pred Kristovým návratom (2 Sol 2, 3). Duch antikrista zasieva svoje semeno do sveta od prvého storočia až po súčasnosť. Vo svojej novej fascinujúcej knihe „Tajomstvo Antimárie odhalené“ (2019) sa doktorka Carrie Gressová zameriava na špecifický aspekt tohto protikresťanského ducha, ktorý od šesťdesiatych rokov minulého storočia narúša víziu autentickej ženskosti zjavenú v kresťanskom stelesnení Panny Márie.

Dr. Gressová predstavuje masové učenie, ktoré sa prezentuje v ľahko prístupnom jazyku, aby mohla malá skupina elitných amerických žien podrobne popísať kultúrny posun. Presvedčili celú generáciu žien, že nebudú môcť byť „rovné“ mužom, a ani nebudú môcť viesť „uspokojujúci“ život, kým sa nenaruší vzťah medzi matkou a dieťaťom. Rok 2019 je poznačený smrtiacimi plodmi tejto revolúcie: šesťdesiat miliónov potratov, prudký nárast rozvodovosti, nárast ženskej depresie, úzkostí, pohlavne prenosných chorôb a rozmach návykových látok.

Gressová tiež odvážne prezrádza odpoveď na túto kultúru smrti, ktorá tkvie v Kristovi, vtelenej pravde a v Márii, jeho matke a spoločníčky vo vykúpení. Ponúkame vám rozhovor s Dr Gressovou s redaktorom CatholicExchange Shaneom Kaplerom:

 

Shane Kapler: Doktorka, odhaľujete ideologické korene moderného feministického hnutia, ako aj osobné životy mnohých jeho vodcov. Keď som čítal tieto zjavenia – marxizmus, zneužívanie detí, diagnostikovaná duševná choroba, návykové látky, okultná a pohanská liturgia – pamätám si, že som si pomyslel: „Mám priateľov, s ktorými chcem zdieľať tieto informácie, ale nikdy mi neuveria. Čo osobne považujete za najviac šokujúce?

Dr. Gressová: Tento výskum som uskutočnila v priebehu dvoch rokov, takže dokážem si predstaviť, aký zážitok ste mali z niekoľkodňového čítania toho všetkého. Myslím, že to, čo bolo pre mňa najviac šokujúce, bola naša ignorácia zvrátenosti druhej vlny feminizmu. Ženy ako Betty Friedanová, Kate Milletová a Gloria Steinemová sú pre nás akoby vzormi. Prečo nevieme o hĺbke ich zvrátenosti a čo bolo to, na čo reagovali? Skutočnosť, ktorá nám hovorí, kým boli, bola pred nami zatajená. Považovali sa za „stratené dievčatá“. Takmer všetky okrem jednej, mali hlboké problémy so svojimi matkami. Všetky trpeli na veľkú emocionálnu traumu, s ktorou zápasili a napriek tomu sú to paradoxne práve tieto ženy, ktoré nás doviedli k pochopeniu toho, čo znamená ženskosť v našej kultúre. Najviac šokujúcou skutočnosťou bola mňa skutočnosť, že sa tieto fakty vôbec nepreskúmali, nehovorilo sa o nich, dokonca sa zamietali.

 

Kapler: Vo svojej knihe poukazujete na to, že keď ideológia nenaplní svoje sľuby a ľudia začnú poukazovať na jej chyby, jej stúpenci tvrdia, že sme jednoducho nezašli dosť ďaleko. Za vinu považujú fakt, že nie každý prijal túto ideológiu. Myslíte si, že je to súčasť nášho odmietania Boha, že namiesto toho, aby sme sa k nemu vracali v pokore a pokání, pokračujeme v boji po tejto ceste?

Dr. Gressová: Myslím, že toto je to neoddeliteľnou súčasťou ideológie. Videli sme to veľmi jasne medzi Sovietmi. „Veci začnú fungovať len vtedy, keď bude viac marxizmu.“ alebo „Jedného dňa budeme viac rovnejší.“ Je tu tento tlak a stáva sa tak silným, že ľudia sú ním takmer očarení. Jedna z vecí, o ktorých som sa dozvedela – a najmä o feminizme – je uvedomenie si, že ženy pristupujú k svetu s určitým súborom predpokladov: „Musím byť asertívnejšia. Musím presadzovať svoju individualitu. Musím súťažiť s mužmi.“ To, čo sa vlastne deje, je, že ženy začínajú prijímať určité zlozvyky – hnev, agresiu – a nakoniec to skončí tak, že sa veci iba zhoršia. Ľudia nechcú byť blízko ženy, ktorá je naozaj nahnevaná.

Tento vzor je pre mňa zarážajúci a počujem to aj medzi katolíckymi ženami, ktoré napríklad za hovoria: „Keď sa dohadujem s mužmi, snažím sa byť asertívnejšia a nedovoliť im, aby si mysleli, že majú navrch.“ Investovali sme do ideológie príliš, aby sme mysleli, že musíme konkurovať mužom. Nie sú to veci, ktoré spôsobujú, že ľudia chcú mať s nami hlbšie vzťahy. Čo sa stalo s feminizmom je, že sme vytvorili okolo seba škrupinu a ľudia sa nechcú v týchto veciach angažovať, pretože to nie je ľúbivé, nemá to do činenia so súcitom a ani s ničím iným sa to nespája. Ide o všetky veľké cnosti, ktoré majú ženy. Povedali nám: „Dajte ich preč. Ženy ich nepotrebujú.“ Ženy prijímajú tieto úlomky feminizmu a ženskosti bez uvedomenia si toho, že si hádžu polená pod nohy.

 

Kapler: Čo predstavuje dnes autentický feminizmus? Akým spôsobom sú dnes ženy autenticky diskriminované?

Dr. Gressová: Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože status obete sa stal v našej kultúre veľmi populárnym. Je ťažké vidieť, čo je pravá nespravodlivosť a čo manipulácia ľudí. Myslím si však, že ak dokážeme ustúpiť od týchto skutočností, najväčšou nespravodlivosťou je to, že ženy boli presvedčené, že jediným spôsobom, ako napredovať, je, že sa im deti a rodiny stanú nepriateľom a tiež čokoľvek, čo im stojí v ceste v kariére. Ak teda hovoríme o skutočnej nespravodlivosti voči ženám, toto je tá lož.

Klamstvo, že naše deti sú prekážkou nášho úspechu, preniklo do našej kultúry bez toho, aby niekto poukázal na to, aká radikálna myšlienka to je. Nikdy predtým nebola súčasťou ľudskej kultúry. Objali sme slogany ako „Shout Your Abortion“ (“Krič o svojom potrate”) z celého srdca a vnímaj ho ako nejaké domorodé ľudské právo, pretože bez potratu žena nedosiahne svoju kariéru a nemôže byť úspešná.

 

Kapler: Ako vidíte zo strany kresťanov prijatie antikoncepcie, ktorá pripravuje pôdu pre dnešný “Prekrásny nový svet“ (Brave New World podľa knihy A. Huxleyho)?

Dr. Gressová: Najväčším problémom antikoncepcie je skutočnosť, že ženy sterilizuje. Popiera naše materstvo, popiera našu plodnosť. V dôsledku toho sa nám otvárajú dvere myšlienkám na sex ako na niečo, čo predstavuje fyzické potešenie. Je to niečo, s čím dospelí súhlasia. A to už nemá nič spoločné s deťmi. Samozrejme to viedlo aj k otvoreniu dverí pre prijatie homosexuality. Charles Rice, profesor práva na Univerzite Notre Dame, na svojich prednáškach hovoril o spôsobe, akým bude antikoncepcia viesť k normalizácii homosexuality. A každý to považoval za smiešne. A napriek tomu to vidíme dnes celkom jasne. Je to jedna z tých vecí, v ktorých môže byť do étosu zapletený akýkoľvek druh deviácie, pretože ľudia si začínajú myslieť napríklad toto: „Ako sa odlišuje ich sexuálny život od nášho? My sa snažíme zažiť sexuálne potešenie, a oni predsa tiež! Niet nad čím uvažovať.“ Myslím si, že v koreňoch antikoncepcie nájdeme všetky tie rodové zmätky, ktorými sa v súčasnosti zaoberáme.

Svätý pápež Pavol VI. mal pravdu, keď predpovedal, že všetko toto sa stane s nástupom antikoncepcie. A niekde tam je vzťah medzi mužom a ženou a ich zjednocujúca sila ako pár. Miera rozvodovosti sa práve kvôli tomu určite zvýšila a neviedla k emocionálnej blízkosti, ku ktorej by malo dôjsť. Všetky tieto veci sa stali preto, že sme si pohrávali s Božím plánom na biologickej úrovni a skutočne narušili rodinu.

 

Kapler: Po II. vatikánskom koncile sa zdá, že Máriina úloha v zbožnom živote mnohých katolíkov sa umenšuje. Samozrejme, videli sme to aj medzi našimi protestantskými bratmi a sestrami za posledných päť storočí. Myslíte si, že by k tomuto veľkému kultúrnemu posunu došlo, keby sa Máriino miesto v kresťanskom živote neumenšilo?

Dr. Gressová: Nie, nikdy by sa to nestalo, keby bola Panna Mária v centre kultúry. Myslím si, že máte úplnú pravdu, keď hovoríte o protestantskom zlome ako prvom, a videla som, že o tom protestanti aj písali: protestantizmus nevybojoval žiadne miesto pre ženy, aby boli ženami. Je zrejmé, že náboženské rády boli vykorenené, a aj Mária ako vzor, ​​takže ženy nemohli pochopiť svoju úlohu. V dôsledku toho boli muži postavení na podstavec a ženy na to teraz reagujú. Tradičné prístupy žien, ktoré mali mať tento úzky vzťah s Kristom, boli od nich odčlenené. To je jeden z najväčších problémov, pri ktorých treba začať.

Ak sa pozrieme na to, čo katolícka cirkev v skutočnosti hovorí o ženách – nie každý katolík dokáže správne reagovať smerom k ženám – ale pokiaľ ide o spôsob, akým Cirkev obhajuje ženskosť, väčšina sa vyvinula z toho, kým bola Panna Mária. Cirkev je na tom popredu. Bežne počúvame smiešnu teóriu o tom, že „dobre vychované ženy nikdy nevytvárajú históriu“. To vôbec nie je pravda.

Historicky, ak premýšľame o rôznych ženách, ktoré tvorili dejiny, boli nimi svätice. Chápali, že musia spojiť svoju vôľu s Božou vôľou a až potom budú schopné robiť veci, ktoré nemohli nikdy urobiť – veci, ktoré môžu robiť iba cez Boha. Mám na mysli ženy ako sv. Helena, sv. Lucia, sv. Monika, sv. Katarína Sienská či sv. Jana z Arku. Všetky tieto pozoruhodné ženy mali veľmi odlišné povolania. Žiadna z týchto žien nemôže byť označovaná ako nejaká rohožka. A v tomto duchu musí katolícka cirkev kráčať – pochopiť to, čo sa deje so ženami, keď sa stávajú svätými. Je smutné, že tento fakt bol vymytý z našich pamätí, tak, ako bola aj Mária.

Toľko žien chcelo v kultúre nasledovať to, čo sa deje s kultúrnymi trendmi: antikoncepcia, odchod z domu, aby si vybudovali vlastnú kariéru, a čokoľvek iné, čo sa v súčasnej kultúre deje. Keby ženy nepovažovali za absurdné postaviť Pannu Máriu za vzor ženstva, neboli by sme tam, kde sme.

zdroj: CatholicExchange
il. obr.: Pixabay

Zdieľajte
  • 65
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    65
    Shares