Zatiaľ čo vianočné obdobie pre niektorých končí 26. decembra, v kresťanskej histórii je známe, že toto obdobie trvá dlhšie, až do nedele po 6. januári – do sviatku Krstu Krista Pána. Dôležitým sviatkom vo vianočnom období je však Zjavenie Pána, ľudovo nazvané Traja králi.

V latinskom obrade katolíckej cirkvi sa slávi Epifánia – zjavenie – dôkaz, že Ježiš bol Božím Synom. Protagonistami zjavenia sú traja mudrci. Ježiš však zjavuje svoju božskú moc aj počas krstu v Jordáne, ale napríklad i na svadbe v Káne. Vo východnom obrade katolíckej cirkvi je tento sviatok nazvaný Teofánia – pripomína manifestáciu Ježišovho božstva počas jeho krstu v rieke Jordán.

Tradičný dátum pre slávnosť je 6. január, v Spojených štátoch sa slávenie Zjavenia sa posúva do nasledujúcej nedele, prekrývajúc oslavu Kristovho krstu zo západného obradu.

“Avšak význam sviatku je hlbší ako len prinesenie darov alebo koniec Vianoc,” hovorí otec Hezekias Carnazzo, katolícky kňaz z Melkite a zakladajúci výkonný riaditeľ inštitútu pre katolícku kultúru vo Virgínii.

“Nemôžete porozumieť narodeniu bez Zjavenia. Zjavenie Krista ako Božieho Syna v podobe malého dieťaťa, ako aj jeho krst – osvetľujú tajomstvá vianočného obdobia,” povedal.

“Naša ľudská prirodzenosť je oslepená hriechom, a tak nemôžeme vidieť, ako vidí Boh. Boh nám poskytuje zjavenie toho, čo sa deje.”

Pôvod slávenia sviatku Zjavenia Pána

Zatiaľ čo západná oslava Epifánie – Zjavenia (z gréčtiny, čo znamená “zjavenie zhora”) a východná oslava teofánie (vo význame zjavenie od Boha), rozvinuli každá svoje vlastné tradície a liturgické významy, tieto sviatky znamenajú oveľa viac.

“Slávenie Zjavenia alebo sviatok teofánie je veľmi starý sviatok. Ešte starší ako Vianoce.” povedal Fr. Carnazzo. “V ranej cirkvi kresťania, najmä tí na východe, slávili príchod Krista 6. januára slávením jeho narodenia, návštevou mudrcov, krstom Krista a svadbou v Káne – všetko v jednom sviatku. V 4. storočí začali v niektorých diecézach sláviť osobitne aj Vianoce aj Zjavenie. Na koncile v Tours v roku 567 sa rozhodlo, že cirkev bude sláviť vianočné sviatky 25. decembra a 6. januára Zjavenie Pána. Obdobie medzi týmito sviatkami sa nazýva vianočné obdobie.

V priebehu času západná cirkev rozdelila zostávajúce sviatky do osobitných slávností, pričom slávenie Zjavenia pripomínalo návštevu mudrcov, ktorí mali možnosť vidieť novonarodeného Krista. Oslava vo východných cirkvách sa zameriava na Kristov krst a je jedným z najsvätejších sviatkov ich liturgického kalendára.

Rímska tradícia

Oslava návštevy mudrcov, ktorých Biblia opisuje ako učených mudrcov z Východu, sa rozvinula do vlastných odlišných tradícií po celej rímskokatolíckej Cirkvi.

Súčasťou liturgie je tradičné ohlásenie dátumu Veľkej noci a iných pohyblivých sviatkov – formálne pripomínajúce cirkevný význam Veľkej noci a zmŕtvychvstania.

Významné kultúrne tradície v súvislosti s týmto sviatkom sa objavili v bohatých kultúrnych oblastiach v Španielsku, Francúzsku, Írsku a aj inde. V Taliansku prináša La Befana sladkosti a darčeky deťom nie na Vianoce, ale na Zjavenie. Deti v mnohých častiach Latinskej Ameriky, Filipínach, Portugalsku alebo Španielsku tiež dostávajú svoje darčeky na “Dni troch kráľov”.

Medzitým v Írsku katolíci oslavujú “Vianoce žien” – kde ženy prerušia upratovanie a pripravujú jedlá rôznych druhov. Zjavenie v krajinách strednej Európy je charakteristické tým, že sa na omši požehnáva krieda – spolu so zlatom, kadidlom a myrhou. V rodinách sa na veraje dverí zapíšu číslice – prvé dvojčíslie aktuálneho roka, za ktorými nasledujú písmená “C + M + B +” a potom posledné dvojčíslie toho roka.

Tieto písmená sa ľudovo pripisovali počiatočným písmenám Gašpar, Melichar a Baltazár. Ich význam je však iný a predstavujú počiatočné písmená slov vety “Christus mansionem benedicat” alebo “Kriste, požehnaj tento dom”.

V takmer každej časti sveta katolíci oslavujú Zjavenie kráľovským koláčom: sladký koláč, ktorý v sebe skrýva figúrku alebo orech. Na niektorých miestach sa šťastnému nálezcovi tohto predmetu dostane v tento deň zvláštnej pozornosti.

Tieto oslavy však poukazujú aj na význam rodiny a pôvodnú oslavu Svätej rodiny. Tradície tiež poukazujú na to, čo je známe – hoci stále tajomné – o mudrcoch, prvých génioch, ktorí sa stretli s Kristom. Zatiaľ čo Biblia mlčí o ich skutočných menách, ako aj o tom, koľko ich v skutočnosti bolo, vieme, že sú múdri, bohatí a čo je najdôležitejšie, odvážni.

“Boli ochotní vziať na seba riziko hľadania pravdy a to, čo našli, bola obrovská udalosť,” povedal a dodal, že mudrci môžu byť pre nás stále silným príkladom.

Keď sa pozrieme na dary, ktoré priniesli mudrci – kadidlo, myrha a zlato – vidíme dary, ktoré poukazujú nielen na Kristovo božstvo a jeho zjavenie ako Kráľa kráľov, ale aj jeho ukrižovanie. Darovanie bylín, ktoré sa tradične používajú na pohrebe, pripomína istý teologický význam – pocit očakávania toho, čo príde.

Zjavenie Boha

Fr. Carnazzo vysvetlil význam sviatku teofánie a Kristovho krstu širšie vo východnom obrade. “V našom kresťanskom chápaní východného obradu nazeráme na stvorenie očami Boha, nie očami človeka. Vo sviatku Pánovho krstu existuje zvláštny božský význam. Týmto sviatkom nás Boh prišiel získať pre seba. Kvôli prvotnému hriechu zdedilo ľudstvo “ľudskú prirodzenosť, ktorá bola vytrhnutá zo zdroja života”.

Hriech tiež spôsobil, že istá časť stvorenia, ako napríklad voda, bola oddelená od svojho účelu a spojenia s Božím plánom pre život, pretože jej pôvodným cieľom nebolo iba udržať naše telo, ale aj naše duše.

“S pádom do hriechu však bola vylúčená zo zdroja života, takže je pod vládou smrti – už nemá večný život. Takže prichádza Boh, aby si toto dielo stvorenia vzal sám.”

“Ježiš prijal našu ľudskú prirodzenosť a urobil s ňou to, čo sme my nemohli urobiť – vyjsť z osídiel smrti – to presne naznačil svojím krstom. Keďže je tento symbol spojený so zničením smrti a opätovným získaním života, sviatok teofánie je veľmi úzko spätý s ukrižovaním – s atribútom, ktorý sa odráža aj vo východnej ikonografii obidvoch udalostí. Sviatkom teofánie oslavujeme nielen Kristovo víťazstvo nad hriechom skrze krst, ale aj Božie zjavenie Krista ako Syna Boha a začiatok Kristovej služby. Krst Pána, rovnako ako narodenie, nie je len historickou udalosťou: je to zjavenie,” povedal o. Carnazzo.

“Pri príležitosti tohto dňa začínajú východní katolíci v Cirkvi s božskou liturgiou, ktorá zahŕňa požehnanie vody v krstiteľnici. Po tom, čo je voda požehnaná, veriaci pijú vodu a prinášajú si fľaše, aby ich ňou naplnili a vrátili sa do svojich domovov. Vodu používajú nielen na fyzické, ale aj duchovné uzdravenie,” vysvetlil.

Počas trojkráľového obdobia navštevujú kňazi domy vo farnosti, aby ich požehnali svätenou vodou požehnanou počas Teofánie.

Tip na knihu: Tajomstvá Starého zákona, Pripravte mu miesto, Pražské Jezuliatko, Vianoce vysvetlené deťom