V skutočnosti je popri základných praktikách horlivého kresťanského života odolávanie pokušeniam a znášanie skúšok jedným z hlavných prostriedkov duchovného rastu. Boh používa nevyhnutné reality sveta, tela a dokonca aj diabla ako prostriedky, ktoré nás poháňajú k zjednoteniu s ním, ak rastieme v odhodlaní odolávať im. Samotné útoky, ktoré nás majú poraziť, sa v skutočnosti stávajú prostriedkom k víťazstvu, ak pri ich riešení uplatňujeme múdrosť svätých.

„Hovorím vám to preto, aby ste vedeli, že ak vás niekedy prepadnú silné pokušenia, Boh vám udelí mimoriadnu milosť. Tým vyhlasuje, že vás chce urobiť veľkými vo svojich očiach, ale že musíte byť vždy pokorní a báť sa sami seba. Jedinou zárukou, že budete schopní prekonať malé pokušenia aj potom, čo zvíťazíte nad veľkými, je vaša neustála vernosť jeho majestátu. Bez ohľadu na to, aké pokušenia vás môžu stretnúť a aké rozkoše ich sprevádzajú, pokiaľ vaša vôľa odmieta súhlas nielen s pokušením, ale aj s rozkošou, nemalo by vás to znepokojovať, lebo Boha to neuráža.“

Terezka z Lisieux nám hovorí o tom, aké je užitočné, keď na nás útočí veľké pokušenie a my ho vynesieme na svetlo tým, že vyhľadáme pomoc a radu duchovného vodcu, spovedníka alebo zrelého duchovného priateľa. Rozpráva o tom, ako sa v noci pred jej sľubmi, po ktorých tak veľmi túžila, „v mojej duši zdvihla taká búrka, akú som nikdy predtým nezažila“. Nikdy predtým nemala pochybnosti o svojom povolaní a zrazu ju prepadol pocit, že toto nie je tá správna cesta pre ňu a že oklamala svoje predstavené, aby si mysleli, že to tak je. Hovorí o veľkej temnote a úzkosti vo svojej duši. Keď vytiahla novicmajsterku zo spoločnej modlitby, aby sa zverila so svojím veľkým trápením, novicmajsterka ju uistila o jej povolaní a tma sa rozplynula. Ako vysvetľuje Terezka:

„,Skutok pokory, ktorý som práve vykonala, zahnal diabla na útek, pretože si možno myslel, že sa neodvážim priznať svoje pokušenie. Pochybnosti ma úplne opustili, len čo som dohovorila.‘ Na druhý deň ráno ju zaplavila rieka pokoja.“

Blahoslavený Rajmund z Kapuy, duchovný vodca Kataríny Sienskej a životopisec, hovorí o prudkých pokušeniach − nečistoty, zanechaní povolania, pýchy, zúfalstva −, ktoré Katarínu napádali až do konca jej života, dokonca aj na smrteľnej posteli, a o tom, aká dôležitá bola jej otvorenosť voči duchovnému vodcovi a častá spoveď, aby im odolala.

Ján z Kríža poukazuje na to, že znášanie pokušení je nevyhnutnou súčasťou očisťovania, ktoré v nás Boh uskutočňuje. Hovorí o tom ako o „pasívnej noci zmyslov“. Pre tých, ktorí chcú pokračovať až do úplného zjednotenia, je táto temná noc zmyslov „obyčajne sprevádzaná ťaživými skúškami a zmyslovými pokušeniami, ktoré trvajú dlho a u niektorých dlhšie než u iných“. Podobne ako Katarína naznačuje, že nás môžu sužovať pokušenia najťažšieho druhu, ako napríklad silné pokušenia k sexuálnej nemravnosti, šokujúce a znepokojujúce pokušenia k rúhaniu alebo k úzkosti zo škrupulóznosti. Pripomína nám však, že „týmito skúškami sa [duša] skutočne pokoruje, aby sa pripravila na svoje budúce povýšenie“.

Tento úryvok pochádza z knihy Večný život pod drobnohľadom, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.