Ježiš ťa skutočne chce uzdraviť

Skutočne veríš, že ťa chce Ježiš uzdraviť? Alebo je táto veta len jednoducho istý druh zbožného sentimentu? V priebehu nášho života sme všetci zažili aspoň raz utrpenie “nižšieho” či “vyššieho” stupňa. Keď však toto utrpenie pretrváva a ukazuje sa, že sme pokročili len veľmi málo, vtedy je veľmi ľahké upadnúť a začať pochybovať. V skutočnosti je veľmi ľahké pochybovať, či chce Boh skutočne uzdraviť naše zlomené telá a zranené duše. Dokonca aj tí najúbohejší svätí, príkladom ktorých je Terezka z Lisieux, začala pociťovať ohromnú temnotu a mimoriadne pocity izolácie od Boha, hlavne keď trpela na tuberkulózu. Takže sa pozrime hlbšie na zmysel uzdravenia – chce nás Ježiš skutočne uzdraviť?

Na začiatok teda – čo to znamená byť uzdravený? V biblickom svete aby sme boli uzdravení, znamená byť úplný (v zmysle zdravia) alebo byť spasený. Evanjelisti v skutočnosti používajú často to isté slovo na označenie uzdravenia a spasenia. Je zaujímavé poznamenať, že nie každý, kto sa stretol s Kristom v evanjeliu, bol aj fyzicky vyliečený. Kristus si však želal, aby boli zachránení všetci, a skutočne túžil uzdraviť všetkých tých, ktorí sa s ním stretli. Bohužiaľ, niektorí nepoznali uzdravujúcu prítomnosť Krista uprostred nich. A tak je to aj s väčšinou s nami, pokiaľ ide o Pánovu uzdravujúcu prítomnosť.

Vo svojej encyklike Redemptoris Misio nám sv. Ján Pavol II. poukazuje na nasledovné: „Keďže Kristus je ‘blahozvesťou’, nie je rozdiel medzi posolstvom a zvestovateľom, medzi slovom, konaním a bytím. Jeho sila, tajomstvo účinku jeho konania je v úplnej identite posolstva, ktoré prináša: oznamuje „blahozvesť“ nielen tým, čo hovorí a koná, ale tým, čím je. Inými slovami, posolstvo uzdravenia a spásy sa primárne nenachádza vo vonkajšom konaní, ktoré lieči choroby slabosti, ale skôr v spoločenstve s Jedným, ktorý sám je spásou. Práve z tohto zdroja sa môže naše telo a duša skutočne obnoviť na zdraví.

Aby sme použili pozoruhodný príklad, spomeňme si na príbeh desiatich malomocných v evanjeliu podľa Lukáša, kap. 17, verš 11-19:

Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

Urobte si chvíľu a prečítajte si túto stať znova. Čo sa deje v tomto príbehu? Desať malomocných, ľudí mimo spoločnosti a mimoriadnej bolesti, sa obrátilo na Pána a prosili ho o zľutovanie. Tento stav je nám známy, všetci sme v ňom boli – hľadáme všetko, čo by mohol pomôcť a prosíme Pána o milosť. Čo sa stane potom, je neuveriteľná časť príbehu a je príkladom úplného uzdravenia. Zatiaľ čo všetkých desať malomocných bolo vyliečených zo svojho malomocenstva, iba jeden bol úplne vyliečený – ten, ktorý sa vrátil k Ježišovi a padol mu k nohám a ďakoval. A čo hovorí Ježiš?: „Tvoja viera ťa zachránila.“

Všetci sme ľudia zlomení a zranení. Všetci potrebujeme uzdravenie a spásu. Rovnako ako desať malomocných, nie je žiadnou hanbou prosiť Pána o milosrdenstvo. V skutočnosti je to presne to, čo by sme mali robiť. Spolu s tým však musíme byť zvlášť ochotní prijať Pánovo uzdravenie akýmkoľvek spôsobom, ktoré sa nám rozhodne dať. Deväť malomocných videlo uzdravenie z fyzickej choroby, no iba jeden videl zdroj prameňa a vrátil sa do spoločenstva s Kristom. Takto bol úplne reintegrovaný na tele i na duši. Absolvoval úplné uzdravenie – spásu. A ako získal toto uzdravenie? Ježiš povedal, že to bolo skrze jeho vieru. Viera je zdrojom nášho uzdravenia. Dáva nám oči, aby sme videli prítomnosť Krista v našom strede, aby sme mohli s ním vstúpiť do spoločenstva. Pretože v spoločenstve s Kristom sme vtiahnutí k obrazu Otca, ktorý je nebom. Jednoducho povedané, bez Krista neexistuje žiadne uzdravenie. Uňho je večné uzdravenie – lebo on sám sa uzdravuje.

Samozrejme, neexistuje žiadna ľudská choroba, ktorú by Kristus nechcel uzdraviť. V skutočnosti túži niesť všetky naše rany a pády v spoločenstve so sebou. Toto je samotná podstata Jeho života a služby. Podľa povahy vtelenia vzal na seba zlomené ľudstvo a cez tajomstvo svojho kríža podmanil smrť a priniesol večný život skrze zmŕtvychvstanie. Takže už neexistuje žiadna oblasť ľudského života, ktorá by bola vyňatá z Jeho prítomnosti – od Jeho uzdravenia. Kľúč k prijatiu tohto uzdravenia sa nachádza v tom veľkom dare viery, ktorý nám umožňuje vidieť Kristovu prítomnosť prenikajúcu do každého aspektu nášho života. Vťahuje nás do spoločenstva s Ním a nevyhnutne nám umožňuje vidieť definitívnosť nášho uzdravenia podľa večného obzoru nebies.

Takže chce ťa Ježiš vyliečiť? Spýtaj sa ho. Ver, že už na tom pracuje.

zdroj: CatholicExchange
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 259
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    259
    Shares