V Katechizme katolíckej cirkvi čítame, že “Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú. Keď sa tento čas končí, satan ho trikrát pokúša tým, že podrobuje skúške jeho synovský vzťah k Bohu. Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4,13) (KKC 538). Katechizmus tiež učí, že tzv. smrteľné hriechy: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť sú koreňom všetkého pokušenia. Tieto zlozvyky nahradzujú víziu dobra (Boha) s ilúziami seba-naplnenia, sebestačnosti a vlastného povyšovania. Niektoré pokušenia sa zdajú byť neškodné, iné sú skutočne zvrátené. Všetky pokušenia by mali byť v Božej milosti odmietnuté inak vedú k hriechu a bolesti, ktorá sprevádza hriech.

Benedikt XVI. komentoval pokušenie Krista na púšti vo svojej katechéze k modlitbe Anjel Pána (pred svojím odchodom do dôchodku 28. februára 2013): “Človek nikdy nie je úplne oslobodený od pokušenia … ale s trpezlivosťou a pravou pokorou sa stávame silnejšími než akýkoľvek nepriateľ. Trpezlivosť a pokora potrebná na to, aby porazili nepriateľa, prichádzajú nasledovaním Krista každý deň a tým, že sa učíme stavať náš život nie mimo neho, ale v sebe a s ním, pretože On je zdrojom pravého života. Naproti tomuto existuje pokušenie odstrániť Boha, a tak žiť vlastným životom a v súlade so svetom, spoliehajúc sa výlučne na vlastné schopnosti. Preto hovorí Boh v Ježišovi k človeku zvláštnym spôsobom, v jedinečnej a konkrétnej blízkosti plnej lásky, pretože sa vtelil a vstúpil do sveta človeka, aby vzal hriechy na seba, premohol zlo a priviedol človeka späť do Božieho sveta.”

Vysvetlenie nájdeme v učení sv. Jána: “Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je, Boží Syn?” (1 Ján 5: 3-5). “

Dar viery je dynamický. Vedie nás do Božieho víťazstva nad pokušením a hriechom. Viera je ťažká vec. Prečo? Pretože to znamená, že máme byť chudobní v duchu, máme zaujať postoj dieťaťa, ktoré verí a spolieha sa na Boha. Opakom viery v Boha je pýcha, pretože pyšný človek si myslí, že všetko závisí na ňom, ako keby Boh v jeho živote neexistoval. Spoliehanie sa na samého seba s ohľadom na pokušenie a hriech je bláznovstvo.

Zlý nás pobáda, aby sme sa spoliehali na náš vlastný úsudok a odhad, lebo pozná našu snahu pýšiť sa, byť egoistickí, veriť sebe, byť nezávislí a netrpezliví. A tak často stratíme cestu, ktorou nás Boh zachraňuje z pokušenia. Želá si detskú vieru, aby sme v ňom a s ním mali dôveru, že bojuje za nás. Slovo Božie nás tomuto učí. Svätý Peter nás vyzýva v 1Pt 5, 8-11: “Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete. A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi, povolal do svojej večnej slávy; on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.

Každý kresťan vie, čo je to prežívať pokušenie a trpieť hriechom, tak vlastnými, ako aj tými od druhých. Veríme však, že Boh nás obnovuje, posilňuje a upevňuje po tom, čo chvíľu pretrpíme, pretože je milosrdný ku kajúcim hriešnikom a zo zlého ťaží dobré. Boh oslobodzuje svoj ľud – aj tie úbohé duše, ktoré trpia bolestným stavom posadnutosti alebo úplného posadnutia diablom. Áno, dokonca aj tie úbohé duše, ktoré sa v určitom čase vo svojom živote vzdialili natoľko, že predali svoju dušu diablovi – Boh ich miluje a oslobodí ich, keď sa k nemu obrátia s pokáním a vierou! Jeden exorcista z Ríma povedal kňazom: “Posadnutie môže byť škola svätosti, pre obeť ako aj jeho rodinu.” Ako? Vierou! Viera dieťaťa sa prejavuje v zúfalom volaní o pomoc a jednoduchej závislosti na Božom kňazovi a modlitbách Cirkvi.

Otec Tadeusz Dajczar píše:

“Nezvyčajná láska, ktorú má Boh k hriešnikom a Božia pedagogika voči nám je zobrazená v podobenstve o márnotratnom synovi. Ak sa naša viera stáva vlažnou a nemá prejav, Boh nám môže dovoliť, aby sme padli. Boh nechce zlo, ale môže si zaumieniť jeho dôsledky, pretože dôsledky zla prinášajú milosť a potrebu obrátenia. Toto vidíme veľmi jasne v príklade márnotratného Syna … Po páde by sme sa v duchu nemali cítiť na dne, lebo takto by sme Bohu ublížili viac ako samotným hriechom. Okrem toho svätí hovoria, že po páde sa dočkáme milosti, ktorá bude väčšia ako pred pádom.”

Toto je realita Božieho milosrdenstva. Najsilnejšie stretnutie s Božím milosrdenstvom sa môže odohrať v spovednici. Katolíci využívajú v tomto zmysle sviatosť zmierenia. Skúsenosť sviatostného Božieho milosrdenstva nás prináša k pochopeniu, že sme Bohom milovaní. Keď sa odvážime uveriť tomu, posilníme náš vzťah lásky k Bohu. Naše duchovné brnenie spevnie a ľahšie odolá pokušeniu, lebo láska je súhrnom Božieho brnenia.

Vo jednej zo svojich ranných homílií v Casa Santa Marta zdôraznil pápež František: “Keď sme pokúšaní, zachraňuje nás iba Slovo Božie, Ježišovo Slovo. Kristus je vždy ochotný naučiť nás, ako uniknúť z pokušenia. Ježiš je skvelý, pretože nás nielen odvádza od pokušenia, ale nám dáva aj väčšiu dôveru. Pán čaká na nás, … verí nám, úbohým, ktorí sú tak pokúšaní a hriešni … Vždy nám otvára horizonty. Odkiaľ pochádza pokušenie? Ako to funguje v našom vnútri? Apoštol nám hovorí, že pokušenie nie je od Boha, ale spôsobené našimi vášňami, vnútornými slabosťami alebo ranami z prvotného hriechu zanechanými v našom vnútri.”

Svätý otec varoval: “Pokušenie začína v pokojnom ovzduší a vzrastá. Rastie a rastie a ak ho nezastavíme, prerastie do hriechu. Pokušenie je nákazlivé a zatvára nás do stavu, z ktorého sa nemôžeme dostať von ľahko. V čase pokušenia Božie slovo nepočujeme. Nerozumieme mu. Pokušenie nás zatvára, odníma nám schopnosť vidieť dopredu, zatvára každý horizont a tým nás vedie k hriechu. Pán odkazuje tým, ktorí sú pokúšaní: “Pozdvihnite oči a pozrite sa na obzor, nezatvárajte sa do seba.” Toto poznanie nás ochráni pred padnutím do hriechu v okamihu pokušenia. To nám pripomína žalmista: “V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil.” (Ž 119,11). “

12 vecí, ktoré treba vedieť o pokušení

  1. Pokušenie je príťažlivosťou, či už z vonkajšej strany alebo zvnútra, ktoré núti konať v rozpore s pravým rozumom a príkazmi Boha.
  2. Hlavné hriechy: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť sú základom všetkého pokušenia.
  3. Človek nikdy nie je úplne oslobodený od pokušenia … ale s trpezlivosťou a pravou pokorou sa stávame silnejší ako ktorýkoľvek iný nepriateľ.” (pápež Benedikt XVI.).
  4. Trpezlivosť a pokora, ktoré sú dôležité na to, aby sme porazili nepriateľa, prichádzajú v každodennom nasledovaní Krista a v poznaní, že náš život musíme stavať na ňom, nie mimo neho.” (pápež Benedikt XVI.).
  5. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. (1 Jn 5, 4). Keď padneme, začnime znova vo viere.
  6. Dar viery je dynamický. Vedie nás do Božieho víťazstva nad pokušením a hriechom.
  7. Opakom viery v Boha je pýcha, pretože pyšný človek si myslí, že všetko závisí na ňom, akoby Boh v jeho živote neexistoval. Spoliehanie sa na samého seba s ohľadom na pokušenie a hriech je bláznovstvom.
  8. Pokušenie nás zatvára, odoberá schopnosť vidieť dopredu, uzatvára každý horizont a tým nás vedie k hriechu.” (pápež František).
  9. Kristus je vždy ochotný nás naučiť, ako uniknúť z pokušenia. Ježiš je veľký, pretože nás nielen odvádza z pokušenia, ale tiež nám dáva väčšiu dôveru.” (pápež František).
  10. Ak sa naša viera stáva vlažnou a nemá výraz, Boh môže dovoliť, aby sme padli. Nechce ale zlo, no môže dopustiť jeho dôsledky, pretože dôsledky zla prinášajú milosť a potrebu obrátenia.” (o. Tadeusz Dajczar).
  11. Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.” (1Kor 10,13).
  12. Keď je naša láska k Bohu opevnená sviatosťou zmierenia, naša duchovná výzbroj je posilnená, aby sme tak odolali nepretržitým pokušeniam sveta, tela a diabla.

Tip na knihu: Duchovný boj a rozlišovanie duchov, 40 dní duchovného boja, Duchovný boj púštnych otcov. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.