Diabol ti bude vyčítať tie “pekné veci”, ktorých si sa vzdal

Keď sa cítime znavení životom, musíme obrátiť pozornosť na ukrižovaného Krista. Život sa môže zdať niekedy dlhý a plný problémov a dokonca sa môžeme sťažovať na Boha. Ale jediný trik v tejto situácii spočíva v pohľade na Ukrižovaného. Izraeliti sa rozčuľovali nad dlhou cestou. Boli unavení požívaním tej istej potravy. Sťažovali sa na jedlo, pričom boli v presvedčení, že zomrú na púšti kvôli Bohu a Mojžišovi. Keď sa priblížili k zasľúbenej zemi, niektorí z nich zostali skeptickí, pretože vyslanci Mojžiša našli síce bohatú zem, ale obývali ju ľudia, ktorých nebolo možné poraziť. Vnímali len svoju vlastnú silu, zabudli na silu Pána, ktorá ich oslobodila od 400-ročného otroctva.

Porovnajme týchto Izraelitov, ktorí sa sťažujú na cestu, s tými ľuďmi, ktorí začínajú nasledovať Pána, ale potom z cesty zídu, pretože je v ich očiach príliš ťažká. Práve v týchto okamihoch hovoríme: “Mám dosť! Končím. Idem späť.” A potom začneme spomínať na minulosť – o rôznych nádherných veciach, ktorých sme sa vzdali … Také sú ilúzie, ktoré nám navrhuje diabol. Akonáhle začneme na ceste obrátenia cítiť horúčavu dňa, diabol nás núti vidieť  v krásnom svetle všetko to, čo sme opustili. Toto je dôsledok chorej pamäte symbolizovanej uštípnutím hada v púšti. Je to skomolená forma nostalgie.

“Toto sú ilúzie, ktoré prináša diabol: V okamihu pocitu sklesnutia na našej ceste, keď ešte stále nedosiahneme Pánov sľub, nám diabol prináša dobré aspekty toho, čo sme zanechali, všetko to, od čoho sme sa odvrátili. Toto je tak trochu ako cesta pôstneho času. Áno, život môžeme vnímať ako pôst. Prežívame neustále skúšky a útechu Pána.”

 

Otrávené srdcia

Hady, ktoré poštípali ľudí a otrávili ich, sú vonkajším symbolom týchto otrávených sŕdc a spomienok. A tak Pán hovorí Mojžišovi, aby urobil bronzového hada a postavil ho na palicu. Tento had uzdravil každého, kto sa naň pozrel. “Bolo to proroctvo: bol to Kristus na kríži.”

A tu je kľúč našej spásy, kľúč našej trpezlivosti na ceste života, kľúč k prekonaniu našich púští: pohľad na Ukrižovaného. Pozrime sa na ukrižovaného Krista a povedzme si: “Čo mám robiť, Otče?” Pozrite sa naňho. Pozrite sa na jeho rany. Vstúpte do nich. Týmito ranami sme boli uzdravení. Cítiš sa otrávený, smutný, alebo cítiš, že tvoj život nie je správny, že je plný ťažkostí a chorôb? Pozri sa naňho.

Pápež František uzavrel svoju homíliu spomienkou na svoje detstvo. V jeden Veľký piatok bol so svojou babičkou v sviečkovej procesii. Keď zbadal mramorovú sochu mŕtveho Krista v životnej veľkosti, babička ho nechala kľačať hovoriac: “Pozri naňho, ale zajtra vstane zmŕtvych!” A tak babička počujúc na druhý deň zvuk kostolných zvonov ohlasujúcich zmŕtvychvstanie, so slzami očiach pozerala na Kristovu slávu.”

Zdieľajte
  • 30
  •  
  •  
    30
    Shares