Čím nás prekvapí diabol na ceste k svätosti

Diabol nenávidí pohľad na to, keď pokročíme v ceste cností. Vždy, keď rastieme v svätosti, namiesto toho, aby umenšil svoje pôsobenie, zdvojnásobuje úsilie a pokúša sa využiť práve našu cnosť, aby nás zavrátil smerom k hriechu a necnosti. Taliansky kňaz o. Lorenzo Scupoli píše v tomto zmysle o diablovej stratégii v knihe Duchovný boj, ktorá vyšla v roku 1589. V nej nám vysvetľuje, ako diabol učiní jednu z dvoch vecí. Najprv nás pokúša dobrými skutkami, ktoré sú nad naše sily. Tento pocit v nás však môže neskôr vyvolať pocit sklamania a ním sa nás diabol pokúša vrátiť k hriešnemu životu a vzdať sa akéhokoľvek ďalšieho boja, pretože nikdy nebudeme dokonalí. Scupoli dáva príklad osoby trpiacej chorobou, ktorá si praje robiť dobré skutky, avšak mimo vlastný dosah.

Chorá osoba môže znášať svoju chorobu s trpezlivosťou. Náš “chytrý protivník” však vie, že tým môže dosiahnuť akýsi “zvyk v trpezlivosti”. Okamžite predloží všetky dobré skutky, ktoré by v inom stave mohol vykonať, a snaží sa ho presvedčiť, že keby sa cítil lepšie, bol by schopný slúžiť Bohu viac a bol by užitočnejší pre seba aj pre iných. Keď už teda v ňom vzbudí takéto želania, pokračuje v ich postupnom náraste, až kým človek nedôjde do pocitu, že nie je schopný uskutočniť tieto skutky. Čím hlbšie a silnejšie sa tieto priania stávajú reálnymi, tým viac zvyšuje vnútorný nepokoj človeka.

Kľúčom k tomu, aby sme odolávali pôsobeniu Satana, je dôvera v Boha a sústredenie sa na našu súčasnú situáciu. Buďme spokojní s tým, čo môžeme urobiť v stave, v akom sme. Namiesto toho, aby sme boli nespokojní s tým, čo “by mohlo byť”, je lepšie zostať zakorenení v myšlienke: tu a teraz. Boh sa postará o zvyšok. Po druhé, diabol môže využiť naše cnosti k pocitu pýchy. Môže nás pokúšať premýšľaním o tom, že my sami sme jedinou príčinou našej cnosti, alebo že sme lepší ako ostatní. To nás môže ľahko zviesť na nesprávnu cestu.

Prešibaný a zlomyseľný had nás nedokáže zlákať svojimi umeleckými prostriedkami ani prostredníctvom samotných cností, ktoré sme získali. Snaží sa nás doviesť k tomu, aby sme ich i seba samých vnímali so spokojnosťou. A to sa nám môže stať osudným. Ak sa vyvyšujeme až na sám vrchol, padáme do hriechu pýchy a trpkosti. Aby sme sa ochránili pred týmto nebezpečenstvom, vyberme pre svoje bojisko bezpečnú a rovnú plochu skutočného a hlbokého presvedčenia o svojej vlastnej ničotnosti, že nie sme ničím, že nič nevieme a že nič nemôžeme robiť bez Boha.

Musíme vždy pamätať, že aj keď robíme pokrok v duchovnom živote, nemá to nič spoločné s nami, ale všetko súvisí s Bohom. Predovšetkým buďme opatrní! Ak chceme pokročiť v cnosti, uvedomme si, že diabol použije všetky naše dobré túžby a aj nimi sa nás pokúsi odvrátiť od Boha.

 

Kľúčom je dôvera v Boha a nedôvera v seba

Svätý Pavol jasne uviedol vo svojom liste Efezanom: “Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.” (Ef 6, 12) Nie je však vždy ľahké vedieť, ako sa zachovať v tomto duchovnom boji. Lorenzo Scupoli vysvetľuje teda náš postoj pomocou dvoch zbraní potrebných na prežitie v prebiehajúcom duchovnom boji.

 

1. nedôvera v seba

V tejto bitke je tak potrebný vlastný pocit nedôvery v seba, že bez neho nie sme schopní dosiahnuť požadované víťazstvo, či dokonca ani prekonať množstvo vlastných vášní. Pamätajme na to, že naša skazená povaha nás príliš ľahko navádza k falošnému pohľadu na seba samých. Takže v skutočnosti ak sa považujeme za nič, považujeme sa za niečo. Toto sebapoznanie je jednoznačne potrebné pre všetkých, ktorí chcú byť zjednotení s Najvyšším Svetlom a Nestvorenou Pravdou. Božská zhovievavosť často využíva pád pýchy trúfalých ľudí, aby dospeli k takémuto poznaniu. Spravodlivo tak utrpia pád do vlastných chýb, pretože verili, že sa im vyhnú vlastnou silou. A tak sa učia poznávať sa a nedôverovať už viac v seba.

2. Dôvera v Boha

Nedôvera v seba však sama o sebe nestačí. Aby sme sa nedali na útek pred nepriateľmi, alebo aby sme nezostali bezmocní a nemožní v ich rukách, musíme k tomu všetkému pridať dokonalú dôveru v Boha a očakávať od neho iba pomoc a víťazstvo. Lebo my, ktorí nie sme nič, nemôžeme od seba ani nič čakať. Iba padáme, a preto by sme si nemali úplne dôverovať. A tak od nášho Pána môžeme určite očakávať úplné víťazstvo v každom konflikte. Ak chceme získať Jeho pomoc, vydajme sa teda na životnú cestu s Ním. Ak hľadíme očami viery na nekonečnú múdrosť a všemohúcnosť Boha, ktorému nie je nič nemožné alebo ťažké, a zverujeme sa mu vo svojej bezhraničnej dobrote a nevýslovnej vôli každú chvíľu, získame všetky veci potrebné pre duchovný život a perfektné víťazstvo nad samým sebou. To všetko, ak sa s dôverou vrhneme do Jeho náručia.

zdroj: Aleteia
il. obr.: Pixabay

Zdieľajte
  • 212
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    212
    Shares