Tiché prenasledovanie kresťanov v Európe?

Ak vás niekto zosmiešňuje za vlastné náboženské presvedčenie, je to forma útoku na náboženskú slobodu. Mnohí ľudia volajú po tolerancii, ale používajú ju iba ako zbraň proti druhým. Očakávajú toleranciu iba pre seba, ale nie sú ochotní vyjadriť úctu k iným názorom. Tak to povedal bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery vo Vatikáne v rozhovore pre on-line mládežnícky časopis f1rstlife.

Poznamenal, že aj v Cirkvi dochádza k situácii, že “…niekto kritizuje niekoho, kto obhajuje katolícku vieru takú, aká je. Často sa stáva, že sa katolíci delia na progresívnych a konzervatívnych. Za konzervatívcov sú dnes označovaní mnohí ľudia, hoci takéto pomenovanie nie je vhodné pre Cirkev. V Cirkvi možno najviac rozlišovať medzi ortodoxnými, čo znamená akceptovať vieru, ako bola odhalená alebo skreslená. Pravda, ktorú Kristus odhalil, nie je konzervatívna. Kristovo posolstvo nikdy nezostarne,” vysvetlil kardinál.

Ďalej špecifikoval, že existuje určité prenasledovanie kresťanov v islamských krajinách zo strany teroristických skupín alebo autoritárskych vlád. Patira tu aj krajiny stále poznačené komunizmom a diktatúrou, v ktorej sa politici a ich absolútna moc cítia byť ohrození.

Kardinál Müller citujúc skúsenosť mnohých katolíkov poukázal na to, že kresťania sú často médiami systematicky napádaní. “Sme neustále informovaní o zlej Cirkvi, jej kňazoch, a pritom zabúdajú na mnohých kňazov, ktorí sú neustále odovzdaní službe druhým. Koľko kňazov a zasvätených laikov každý rok umiera pre svoju vieru?” pýta sa kardinál. Dodáva: “Kto sa rozhodne byť mučeníkom spravodlivosti? A práve títo mučeníci si zaslúžia z dôvodu svojej vierohodnosti a odovzdanosti ocenenie zo strany médií, najmä od tých cirkevných.” Kardinál nedávno obhajoval aj niektorých jedincov v nemeckej cirkvi, tzv. “kresťanského západu”, ktorá podľa jeho slov má dlhú tradíciu od pádu západo-rímskej ríše. “Okrem kresťanskej viery sa ľudia tiež zjednotili aj v politickom zmysle. Mierové spolužitie v Európe je teda myšlienkou kresťanskej tradície a viery.” dodal kardinál Müller.

 

Čo na to Európsky parlament?

Hovoríme o netolerancii voči kresťanom vo svete a pritom nevenujeme pozornosť skutočnosti, že pred našimi vlastnými dverami a na našich uliciach sa rozmáha kresťanofóbia a neznášanlivosť voči kresťanom… Musíme začať hovoriť: Nie! Stačí už! Musíme sa tomu postaviť.” Toto boli úvodné vyhlásenia poslanca Európskeho parlamentu Nathana Gilla, ktorý nedávno usporiadal panelovú diskusiu v Európskom parlamente o neznášanlivosti voči kresťanom v Európe. Niekoľko medzinárodných odborníkov, právnikov a vedúcich organizácií podporujúcich náboženskú slobodu sa na túto tému vyjadrovali. Gill zdôraznil, že ak Európa zanedbá svoje dedičstvo náboženskej slobody, potom odignoruje obete svojich predkov, ktorí pracovali a bojovali za to, aby nám odovzdali slobodnú a demokratickú Európu.

Hendrik Storm, výkonný riaditeľ nadácie Barnabas, tiež poukázal na dôležitosť základných slobôd v Európe, pričom medzi nimi je aj náboženská sloboda: “Nemôžete prísť a vybrať si iba určité druhy slobody, ktoré chcete brániť: napríklad slobodu prejavu, slobodu tlače, akademickú slobodu alebo slobodu náboženského vyznania. Musíte brániť všetky druhy slobody. Sú navzájom úzko prepojené. Sme len jeden generačný krok od straty týchto slobôd … Čoraz viac však vidíme narušovanie náboženskej slobody v Európe.

 

Dôkaz o prenasledovaní kresťanov v Európe

Ellen Fantini poukázal na základe správy z Pozorovania netolerancie a diskriminácie kresťanov v Európe na jasné dôkazy, že kresťanské prenasledovanie sa v Európe skutočne deje. Organizácia, ktorú zastupuje, zhromaždila od roku 2006 viac ako 2200 prípadov netolerancie alebo diskriminácie kresťanov v Európe. Správa za rok 2018 pritom obsahuje viac ako 500 takýchto prípadov od roku 2016 a 2017. Fantini uviedla, že správa “dokazuje, že v prípade kresťanov ide o širokú škálu marginalizácie a nepriateľstva, ktoré v Európe nemôžeme považovať za prijateľné.” Uviedla tiež príklady, kedy sloboda prejavu, sloboda svedomia a rodičovské práva kresťanov v Európe neboli dodržané, a to aj napriek veľmi jasným predpisom EÚ, ktoré by ich mali ochraňovať. Pozoruhodným príkladom takéhoto porušovania je prípad Ellinor Grimmarkovej, kresťanskej pôrodnej asistentky zo Švédska, ktorá si musela nájsť prácu mimo Švédska, pretože sa odmietla zúčastňovať potratov. Právo na námietky z dôvodu svedomia v zdravotníckom povolaní sa vo Švédsku neuznávajú.

Na nemeckých univerzitách sa čoraz viac rozmnožuje protináboženské prostredie. Dvanásť prípadov diskriminácie náboženských skupín (vrátane kresťanských) vedených študentmi bolo zdokumentovaných Nemeckou študentskou misiou. Týmto náboženským skupinám zamietli používanie univerzitného vybavenia v areáli, študentské rady im neudelili akreditáciu alebo im zakázali rozdávať letáky.

Britská farmaceutická rada uverejnila v roku 2017 nové profesionálne štandardy, ktoré uvádzajú, že v niektorých prípadoch sa od lekárnikov očakáva, že musia vydať liečivo aj napriek svojmu svedomiu. Znamená to, že farmaceut, ktorý si neželá vydávať lieky na potrat, nemôže pacienta odmietnuť a poslať ho za iným kolegom. Podrobnú analýzu mnohých ďalších prípadov diskriminácie kresťanov možno nájsť v online správe pozorovateľov, ktorú si môžete stiahnuť v originálnej verzii z tohto odkazu.

Okrem toho Wilson Chowdry z britsko-pakistanskej asociácie kresťanov poznamenal, že v Európe pretrváva prenasledovanie kresťanských utečencov a kresťanských Európanov, ktorí konvertovali z islamu. Prípad Nissara Hussaina je pozoruhodným príkladom. Hussain, britský občan a konvertita na kresťanstvo z islamu, opísal prenasledovanie, ktorým on i jeho rodina prešli počas ostatných 15 rokov. Vo Veľkej Británii, kde žijú, museli prekonať veľa fyzických útokov, vandalizmu, zneužívania a hrozieb. Polícia a miestne orgány podnikli len veľmi málo na ich ochranu.

 

Sloboda náboženského vyznania musí byť neustále obhajovaná

Čoraz viac vidíme eróziu náboženskej slobody v Európe. Je ľahké len tak vysedávať a ignorovať škody, ktoré sa páchajú,” uviedol Hendrik Storm. “Rovnako ako erózia nie je ihneď viditeľná na povrchu, ak budeme kopať hlbšie, uvidíme praskliny, ktoré sa postupne objavujú.

Náboženská sloboda sa nesmie považovať za samozrejmosť. Musí byť neustále a opätovne potvrdzovaná a obhajovaná politikmi a občianskou spoločnosťou. Nemôžeme si dovoliť ani my ako aj budúce generácie stratiť vzácnu slobodu, ktorá ovplyvňuje všetky aspekty nášho života a obohacuje našu spoločnosť. “Žiadny národ nie je sám v prenasledovaní kresťanstva. Musíme sa zjednotiť a postaviť sa za naše presvedčenie a práva a týmito právami sa musíme navzájom obhajovať. Tam, kde sú ľudia prenasledovaní, musíme byť hlasom pre tých, ktorí nemôžu hovoriť,” uzavrel Nathan Gill.

 

Správa o Slovensku

Organizácia, ktorá vypracovala správu, podáva stručné informácie o prenasledovaní kresťanov alebo aktivitách, ktoré súvisia s protináboženskými aktivitami. Ani Slovensko nie je výnimkou. V správe sa uvádzajú nasledovné prípady takýchto aktivít:

Kostolné zvony v dvoch mestách boli súdmi umlčané (22. januára 2017)

Po sťažnosti obyvateľov mesta Pezinok kvôli hluku miestnych kostolných zvonov a sťažnosti istého obyvateľa v Svinnej nariadili súdy kostolom zvony buď stíšiť alebo nepoužívať.

Školské predstavenia Národného divadla použili Sochu Panny Márie ako súčasť symbolu extrémizmu (9. februára 2017)

Slovenské národné divadlo navštívilo školy s predstavením o nebezpečenstve extrémizmu zobrazujúce skutočný príbeh rómskej rodiny, ktorá bola napadnutá skinheadmi v roku 2009. Bez akéhokoľvek vysvetlenia na javisku použili sochu Panny Márie pred obrazom svastiky. Ľudia podali sťažnosť na základe toho, že to uráža a hanobí katolícku cirkev a naznačuje, že cirkev bola nejakým spôsobom spoluvinníkom v zločinoch nacizmu.

 

zdroj: Aleteia, European Dignity Watch
il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 104
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    104
    Shares