6 poschodí k svätosti podľa sv. Terezky

V minulosti sa svätosť považovala za akési dobytie strmého vrcholu. Odtiaľ teda pochádza aj slávne dielo sv. Jána z Kríža Cesta na vrch Karmel. Terézia od Dieťaťa Ježiš však prevrátila všetko naruby – ona sa vybrala do neba totiž výťahom. Bez zdĺhavého ťahania sa po schodoch … Odkiaľ čerpala inšpiráciu? 

Žila v 2. polovici 19. storočia. Technologická revolúcia bola charakteristickou črtou tejto doby. Pri sledovaní jedného z nových vynálezov získala inšpiráciu: … teraz sa nevyžaduje nijaké úsilie vyjsť po schodoch. V prípade bohatých ľudí ho úspešne nahradí výťah. Aj ja by som chcela nájsť taký výťah k Ježišovi, pretože som príliš malá na to, aby som šla po strmých schodoch dokonalosti. 

Čo to znamená v praxi? Nerásť. Ale naopak – zmenšovať sa a zmenšovať sa. Preto sa cesta, ktorú Terezka predstavila svetu, nazýva „malá cesta“ alebo „cesta duchovného detstva“. Poďme teda výťahom cez všetky tie poschodia!

Prvé poschodie: Staňte sa dieťaťom
Terezka sa chopila podstaty evanjelia. Pochopila, že „najväčší v nebeskom kráľovstve je ten, kto sa ako dieťa pokorí“. Ako to spraviť? Uznajte svoju úbohosť a bezmocnosť v dosahovaní ďalších „stupňov svätosti“. Všetko očakávajte od Boha. Ako malé dieťa, ktoré čaká na všetko od svojej matky. 

Druhé poschodie: Slepo dôverujte
Máte pocit, že príbehy Františkových „svätých excesov“ alebo hrdinstva Matky Terezy z Kalkaty sú mimo vás? Terezka dobre vedela, že nemá šancu konkurovať „veľkým“ svätcom. Jej cestou do neba teda bolo „s dôverou sa vrhnúť do Otcovho náručia“. Namiesto intenzívneho pôstu smelo očakávala všetko od Boha.

Tretie poschodie: Prijímajte to, čo príde
V praxi sa najčastejšie musíte nechať „ukrižovať“. Nejde o fyzické ukrižovanie, ale o ukrižovanie vlastnej vôle, ambícií a životných plánov. Pre horlivých ľudí ide o najťažšie poschodie. Boh nemusí chcieť, aby si sa stal kňazom, mníškou alebo sa oženil s tou či onou ženou alebo s tým či oným mužom. Aj keď veľmi chceš … Prečo nás tak teda križuje? Možno sa v živote nedozvieme odpoveď. Ale práve toto je to malé „hrdinstvo“ – slepo Mu dôverovať.

Štvrté poschodie: Chcite byť „menej než nula“
Znamená nechcieť byť veľkým mystikom, svätcom či niekým, kto by kriesil mŕtvych, vyháňal duchov, evanjelizoval atď. V tejto túžbe je skrytá hrdosť. Terezka sa sama nazýva „zrnkom piesku“, „ničím nič“. Navrhuje, aby sa tí malí ešte zmenšili – vie totiž, že chudoba priťahuje pozornosť Všemohúceho viac, než hocičo iné. 

Piate poschodie: Milovať „až do bolesti“

Kľúčom nie je robiť veľa, ale veľa milovať. Príprava polievky či zloženie police môže byť prospešnejšie. Alebo podobne pitie nesladeného čaju môže mať väčší zmysel než šľahanie sa do krvi. Všetko závisí od túžby po láske. Boh je nepredvídateľný!

Šieste poschodie: Ponorte sa do modlitby
Toto je pravdepodobne najkrajšie z poschodí. Ale iba zdanlivo. Ak môžete ísť pred Najsvätejšiu Sviatosť a sebavedome zaspať v objatí Majstra z Nazareta, potom sa naozaj dokážete správne chopiť času. Je to zaspávanie bez výčitiek, že by to bol býval zbytočne stratený čas. To je ten vrchol mystiky a nebeská predsieň. Stačí to na obídenie očistca a získanie svätosti á la Mount Everest?

Nezostáva nám nič iné – len splniť pápežovo odporúčanie. A nie jedno, ale hneď niekoľko. Pretože všetkých od samého začiatku 20. storočia tešila „revolúcia“ Terezky od Dieťaťa Ježiša. Pius XI. jednoznačne povedal: „(…) na túto malú cestu musí vstúpiť celý svet.” Týmto spôsobom pápež delegoval Cirkev „zo schodov na výťah“. Nemáme na výber – musíme sa vyviesť výťahom do neba. 

zdroj: Aleteia
il. obr.: Unsplash

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •