„Takmer týždeň po spovedi som sa držal veľmi dobre. Ľahko sa mi modlilo, mal som z toho radosť, život dával zmysel. Ale potom opäť prišli moje tradičné pokušenia, chvíľu som bojoval, no nezvládol som to a nakoniec som podľahol.“

Možno vás veľmi zaujíma, akému pokušeniu podľahol práve tento človek, ale to vôbec nie je podstatné. Každý z nás má „svoje“ oblasti, v ktorých pravidelne zlyháva. Rovnaká špina, ktorej sa nie a nie zbaviť. Penitent však pokračuje:

„Veľmi ma škrelo, že som sa znova namočil a zas musím ísť na spoveď a vyznávať sa z tohto hriechu. Och, ako to nenávidím, ako seba za to nenávidím. A ako sa hanbím. Vzápätí som to však urobil opäť a potom som to už ani nepočítal. Začalo mi to byť jedno. Cítil som sa veľmi zle, dokonca tak zle, že som sa neodvážil modliť a prestal som chodiť do kostola.“

„Prečo ste sa prestali modliť?“

„To už potom, po tých všetkých hriechoch, nemá zmysel. Toľko urážok Boha, že som nemal odvahu ani len pomyslieť na modlitbu, o svätej omši ani nehovoriac.“

„To ste si po tých hriechoch ani nevzbudili ľútosť?“

„Veď vám vysvetľujem, že to nemá zmysel. Boh musí byť zo mňa znechutený.“

„Ste si istý, že Boh je z vás znechutený? Nie je to skôr tak, že vy ste znechutený sám zo seba?“

„Záleží na tom? Veď to je v takýchto chvíľach jedno.“

„Práveže to vôbec nie je jedno. A ako ste sa dopracovali k tomu, že ste prišli na svätú spoveď?“

„Bolo mi už tak ťažko, že som nemohol vydržať sám so sebou. Niekoľko dní som sa odhodlával, až som nakoniec prišiel.“

„Ako ste prišli na myšlienku, že keď spáchate ťažký hriech, Boh sa na vás hnevá?“

„Čo ja viem… Veď to je logické, čo ma má za to chváliť?“

„Chváliť určite nie, ale keď si myslíte, že sa na vás v takej chvíli hnevá, tak ste ho znížili na úroveň nás ľudí. Ak urazíte človeka, tak sa na vás bude hnevať, ale Boh nie je človek. Hriechy nás odvádzajú od Boha a približujú k pokušiteľovi, preto nám Boh práve vtedy, keď zhrešíme, venuje zvláštnu milosrdnú pozornosť, aby sme sa čo najskôr vrátili k Dobru.“

„Prečo mám potom ten neznesiteľný pocit, že ma Boh odvrhol, že si nezaslúžim jeho priazeň?“

„To je pravdepodobne spôsobené výchovou, ktorú ste dostali, ale aj duchovnou formáciou. Navyše tento stav umocňuje aj pokušenie. Diabol inteligentne použije na svoje ciele vaše vlastnosti, sklony, záľuby aj slabosti, všetko, čo o vás vie, aby vás dostal do pozície, ktorá je pre neho najvýhodnejšia. Aj ten neznesiteľný pocit, že ste Bohom odvrhnutý, je jeho dielom.“

„Čo mám teda robiť, keď opäť padnem?“

„Čo najskôr si vzbuďte dokonalú ľútosť, a čím viac hriechov máte, tým viac proste Boha o milosť obrátenia.“

„A to pomáha?“

„Budete sa čudovať, koľko zvláštnych milostí si Boh pre vás pripraví, špeciálnych, vám šitých na mieru.“

„A vy odkiaľ viete, že to takto funguje?“

„Z vlastnej skúsenosti.“

Tento úryvok nájdete v knihe Milosrdenstvu v ústrety, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.