PORADŇA: čo je pokušenie a čo hriech?

Biblia, písané slovo Božie, je našou jedinečnou autoritou pri zodpovedaní na všetky otázky súvisiace s naším duchovným životom. Pri čítaní Biblie však musíme mať na pamäti, že nie je napísaná ako kniha vedy, kde každé tvrdenie je presné a úplné samo osebe, ani ako kniha zákona, ktorej cieľom je rozpracovať záležitosti v sekciách, aby sa zabránilo nedorozumeniam. Biblia je napísaná pre srdce a môže byť chápaná v jej vlastnom zmysle len tými, ktorí sú duchovne zmýšľajúci (1Kor 2, 14) a ktorí chcú konať Božiu vôľu, akonáhle sa nám zjaví (Jn 7, 17). Tí, ktorí chcú bojovať proti Božiemu slovu, môžu vždy nájsť argumenty a tí, ktorí nechcú poslúchať to, čo Boh hovorí, si nájdu sami “Božie” slová na podporu svojho tvrdenia.

 

Čo je to hriech?

Hriech možno vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Ale pravdepodobne najjednoduchší spôsob, ako to opísať, je povedať, že hriech znamená urobiť niečo, čo Boh nechce, aby sme robili. Toto zahŕňa aj konanie, slovo a myšlienky o veciach, ktoré Boh nemá rád, a tiež postoje, ktoré sa Bohu nepáčia. Takže tu vidno, že Boh sa stáva štandardom. Naša svätosť (oddelenie od hriechu) musí byť také, aký je Boh (porov. Lv 19, 2). Nezáleží na tom, čo si myslíme alebo čo si ľudia myslia o veciach. Ak si Boh myslí, že niečo je zlé, je to hriech, ak ho spráchame, aj keď si to nemyslíme alebo „necítime“.

 

Ako môžeme vedieť, či niečo je hriech?

Na najnižšej úrovni môžeme vedieť, že sme zhrešili, keď nás naše svedomie znepokojuje. Kresťania majú Ducha Svätého, ktorý v nich žije, a On nás usvedčuje, keď ideme zlou cestou a varuje nás, keď sa nakláňame k zlému. Ale v oboch týchto prípadoch závisí presnosť nášho „počúvania“ od vlastnej citlivosti – hlasu nášho svedomia a Ducha Svätého. Ak zanedbávame to, čo nám svedomie hovorí, časom stvrdneme a nadobudneme postupne pocit, že veci sú v poriadku, aj keď sú zlé. Ak sme sa nenaučili identifikovať hlas Ducha Svätého od iných „hlasov“ alebo myšlienok, ktoré prichádzajú do našej mysle, mohli by sme sa dopustiť omylov. A tak nám Boh dal písomné pokyny v Jeho slove – v Biblii. Ak budeme čítať a nasledovať to, čo je napísané tam, potom budeme viac a jasnejšie poznávať, čo je hriech (Ž 119, 9-11). Potom budeme aj citlivejší na Ducha Svätého, ktorý nám bude môcť povedať o veciach, ktoré nie sú konkrétne napísané v Biblii. Boh nám sľubuje, že ak „chceme“ konať Božiu vôľu, dá nám pochopenie toho, čo chce: “Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba.” (Jn 7, 17).

 

Čo je pokušenie?

Pokušenie nie je ničím iným ako návrhom na hriech, teda výzva urobiť niečo zlé. Prichádza k nám ako myšlienka do našej mysle. Pokušenie nám môže prísť z toho, čo vidíme, počujeme, cítime, alebo dokonca ako návrh priamo od diabla, ktorý nám takéto myšlienky podsúva do mysle. Mnoho vecí nás môže vyprovokovať – teda pokúšať – k hriechu.

 

Nechcem hrešiť. Ale zlé myšlienky mi prichádzajú na myseľ. Zdá sa, že nemám šancu vyhnúť sa hriechu.

Nesmiete si myslieť, že ste zhrešili len preto, že ste boli pokúšaní. V skutočnosti existujú štyri kroky v pokušení a hriechu.

  1. pokušenie prichádza do našej mysle a cítime silný príklon k hriechu,
  2. rozhodujeme sme sa vyhnúť tomuto pokušeniu,
  3. urobíme to, k čomu nás pokušenie podnecovalo,
  4. trpíme následkami hriechu.

Predpokladajme však, že prejdeme iným súborom štyroch krokov …

  1. pokušenie prichádza do našej mysle a cítime silný príklon k hriechu.
  2. bojujeme proti tomuto pokušeniu a voláme na Boha, aby nás zachránil
  3. neurobíme to, k čomu nás pokušenie podnecovalo,
  4. prekonali sme pokušenie! Stávame sa duchovne silnejšími!

Takže vidíte, že pokušenie nie je hriechom. Iba keď sa vzdáme v boji s pokušením, vtedy zhrešíme: “Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.“ (Jak 1, 14-15). Máme však možnosť nevzdávať, a to s pomocou Boha. Takmer na začiatku ľudskej histórie Boh povedal Kainovi: „Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?“ (Gn 4,7).

 

Kedy vlastne hrešíme?

Keď sa rozhodneme podvoliť sa pokušeniu. Nehrešíme preto, že sme boli pokúšaní. Nehrešíme ani keď bojujeme proti hriechu. Ale hrešíme, keď sa podvolíme v našom srdci, to znamená, volíme si cestu hriechu. Hriech môže byť vo forme skutku – môžeme povedať alebo urobiť niečo zlé. Ale hriech je aj vtedy, keď v skutočnosti neurobíme niečo nesprávne zvonka. Vtedy sa poddáme pokušeniu v našom srdci. Napríklad, ak zbadáme nečistý obraz a naďalej sa naň pozeráme a užívame si nečisté potešenie, to je hriech. Ale aj keď sa odvrátime od obrazu, ale naďalej ho nečisto prežívame vo fantázii, vtedy hrešíme. Ďalší príklad: predstavte si niekoho, kto nám urobil niečo zlé. Ak to necháme tak a premýšľame nad odplatou, samozrejme hrešíme. Ale aj keby sme mu v skutočnosti nič neurobili alebo nič nepovedali, ale vnútri by sme pracovali s postojmi neodpustenia alebo zlomyseľnými myšlienkami, hrešíme.

 

Čo s obrazmi, ktoré sa mi tlačia do mysle?

Uviedli sme príklad pohľad na nečistý obraz. Odvrátime sa od neho, keď ho zbadáme. Ale tento obraz zostáva stále v mojej mysli, aj keď sa ho snažím zbaviť. Nemôžem úprimne povedať, že z tých okamihov, keď sa obraz stále vracia ku mne, nemám potešenie. Zhrešil som už, keď som sa zbavil tých myšlienok? Premýšľajte o inom príklade. Snažíme sa odpustiť človeku, ktorý nám ublížil. Ale myšlienka toho, čo urobil, sa neustále vracia a my si nemôžeme pomôcť a premýšľame o tom, koľko škody nám spôsobil. Toto je samo osebe pokušenie. Ak sa malému chlapcovi nezbiehajú sliny pri pohľade na čokoládovú tyčinku v šuplíku jeho mamy, nie je v pokušení ukradnúť ju. Ale ak sa po mnohých momentoch boja konečne rozhodne, že ju neukradne, prekonal pokušenie. Pokiaľ bojujeme proti hriechu, je to v poriadku. Nie sme dokonalí, ale dosahujeme istý pokrok. V striktnom zmysle, samozrejme, momentálne sklzy uprostred nášho boja sú tiež hriechy. Môžeme však požiadať Pána, aby nám i tentokrát odpustil. Ale tento stav nás nesmie odradiť. Veď predsa ideme ďalej, nie?

Je dobré vedieť, že čím viac budeme bojovať proti pokušeniu, náš boj bude čoraz menej náročný. Nakoniec v istom momente života, zistíme, že nás už viac tieto stimuly nepokúšajú.

 

Prečo cítim pokušenie tak silno, niekedy až príliš silno, aby som odolal?

Je to preto, že máme to, čo Biblia nazýva „telom“. Je to naša súčasť, ktorá má silnú tendenciu hrešiť. Všetci sme zdedili toto telo od našich predkov, Adama a Evy, pretože zhrešili: “Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.” Biblia hovorí, že toto telo má silné túžby a vášne: “Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadosti svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní.” (Ef 2,3)

 

Ak mám takéto telo, ako sa môžem vyvarovať hriechu?

Nemôžeme. Ale preto prišiel Ježiš, aby nás oslobodil od hriechu, nielen z trestov za naše hriechy, ale aj od moci hriechu (1Jn 3, 5-8): “A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal. Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.

 

Myslel som, že keď sa niekto stane kresťanom, stane sa novým človekom a už nemá staré telo?

Čo sa stane, keď sa človek znova narodí, je to, že jeho „staré JA“ sa odstráni a dostane „nové JA“. Staré JA nie je to isté ako staré telo. Telo je niečo, čo budeme musieť nosiť so sebou, pokiaľ len budeme žiť na tomto svete. Sme pokúšaní, pretože v tomto tele existujú túžby: “Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.“ (Jak 1, 14). Musíme ukrižovať telo (porov. Gal 5, 24). Nové JA je nová myseľ, ktorá nechce hrešiť.

 

Ste si istý, že musíme bojovať? Niektorí kresťania hovoria, že nemusíme bojovať, stačí len prenechať boj Bohu.

Slovo boj je tu použité zámerne. Biblia spomína tento boj, bitku alebo zápas na mnohých miestach, napr. Hebr 12, 4; Ef 6, 12; 1Tim 1, 18; 1Tim 6, 12. Ale – to je jeden z paradoxov kresťanského života – je tiež pravda, že keď bojujeme a uvedomujeme si, že to všetko nemôžeme zvládnuť, učíme sa odovzdávať tento boj Pánovi ako prejav ľudskej bezmocnosti alebo prejav dôvery v Boha, a tak zažívame víťazstvo. Príklad kráľa Jozafata v Starom zákone je v tejto súvislosti celkom zjavný (2Kr 20).

Aj tento boj môže mať rôzne formy. Môže to byť boj proti starému zvyku, našej náladovosti, sexuálnej túžbe alebo to môže byť boj o odpustenie niekomu, kto nám spôsobil veľkú škodu. Možno sme víťazstvom zvíťazili nad určitými hriechmi v našom živote, ale v niektorých iných oblastiach to považujeme stále za boj. Vo všetkých týchto veciach a v každom ďalšom pokušení platí, že čím viac sa učíme nemať dôveru v seba, ale v Pána, tým viac sa náš boj zmenšuje. Pre mnohých ľudí sa to však môže zdať dosť zavádzajúce, keby sme povedali, že tu teda nejde o žiadny boj.

 

Nechcem hrešiť. Chcem sa tešiť z víťazstva, ktoré mi dal Ježiš. Ale prečo to stále vnímam ako veľký boj?

Pavol povedal: „Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; Iebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2Kor 12,10). Je to trochu ťažké pochopiť, ak sme sami na vlastnej koži zažili určité veci. Možno si myslíte, že nie ste dosť silní, aby ste prekonali pokušenie. Myslíte si jednoducho, že ste príliš slabý! Myslíte si, že by ste sa mali stať silnejšími – robiť silnejšie predsavzatia, zaťať zuby silnejšie, čítať Bibliu, modliť sa alebo ešte viac. Ale čím viac sa pokúšate o to, víťazstvo sa vzďaľuje. Váš úspech trvá len istú chvíľu. Ale zrazu príde pokušenie a vy padnete.

Problém je, že ste príliš silní – ale v sebe! Stále máte dôveru v seba, že ak sa budete snažiť len vy, vtedy získate víťazstvo. Ale nakoniec jedného dňa sa vzdáte, uvedomíte si, že to jednoducho nemôžete dosiahnuť. Oslabli ste – v sebe. Teraz, keď ste uverili, že sa nemôžete zachrániť sami, Boh to môže urobiť za vás. Stačí len vo viere prísť k nemu. On vás zachráni! Keď ste slabý – v sebe – ste silný v Božích milostiach.

 

Som kresťan už mnoho rokov. Ale som tak znechutený, pretože v mojom živote je toľko bojov proti hriechu. Prečo nemôžem mať pokojný život, ktorý mi Biblia sľubuje?

Starozákonný príbeh izraelského ľudu a ich putovania z Egypta do zasľúbenej zeme – Kanaánu skrýva v sebe veľa vecí, ktoré nás môžu mnohému naučiť. Predtým, než vstúpili do Kanaánu, museli bojovať proti Kanaáncom a vyhrať nad nimi. Tento boj, alebo bitka, v snahe zvíťaziť, nie je hriechom. V skutočnosti je to dôkaz, že nechceme zhrešiť. Len vytrvajte a budete prežívať pokoj. Ak ste nepocítili tlak pokušenia, nebolo to pre vás žiadne pokušenie! A pamätajte, pokušenie nie je hriech. Ak bojujete proti pokušeniu, robíte dobre, pretože po určitom čase dosiahnete víťazstvo. “A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi, povolal do svojej večnej slávy; on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní.” (1Pt 5, 10).

 

zdroj: c-n-c.org
il. obr. Pixabay

Zdieľajte
  • 53
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    53
    Shares