Pri poslednej ekonomickej kríze sa náš príjem zredukoval z dvoch platov na jeden polovičný. Zároveň sme sa dozvedeli, že máme veľký dlh na zdravotnom poistení. Náš životný štandard sa znížil na minimum: jedli sme potraviny z cirkevnej výdajne, kúrili sme drevom a sprchovali sme sa raz za týždeň, aby sme znížili výdavky na elektrinu.

Náš prepad z blahobytu do chudoby ma vydesil, no stále sme očakávali, že sa Boh o nás postará a neprestávali sme dávať. A on nám naozaj vždy poslal zázračné dary: každý mesiac nám od supermarketu do schránky chodili darčekové karty malej, no pritom obrovskej hodnoty a nemocnica nám odpísala zvyšný dlh po našej prosbe o stanovenie päťdolárových mesačných platieb a potom, ako sme podali žiadosť o úľavu.

Žasli sme nad tým, ako sa nám aj za takých zložitých podmienok darilo. Boli sme ako prvé Božie deti počas štyridsaťročného putovania po púšti, ktorým sa za celý ten čas nezodral odev ani nerozpadli sandále (porov. Dt 29, 5). No pamätám sa, že aj tak som sa chcela aspoň raz za týždeň ísť najesť niekam von a nemusieť niekoľko ráz do týždňa rozmýšľať o tom, čo chutné si dám k žemli. Veľmi som túžila aspoň občas nevariť a nemusieť upratovať kuchyňu!

Priznávam sa: nariekala som a bola som nahnevaná, no aspoň som prosila Pána, či by sme sa nemohli ísť niekedy najesť von. V ten týždeň nás jedna rodina pozvala na nečakanú večeru. Chceli sa nám odvďačiť za to, že sme im kedysi pomohli. Najedla som sa síce vtedy do popuku, no nepamätám sa, že by som si odvtedy niekedy tak vychutnala jedenie v reštaurácii.

Milovaná, často nemáš veci preto, lebo sa sťažuješ a neprosíš o ne pokorne Boha (porov. Jak 4, 2 – 3).

Cesty po púšti

V živote kresťana niet skutočného pokroku okrem toho, ktorý sa deje na púšti. Každý z nás prežíva občas obdobia putovania v divočine. Môžete sa však staviť, že diabol chce niečo vytĺcť zo strachu, ktorý máme, keď sa na nej nachádzame.

Všimla si si, že synovia Izraela boli v strohosti púšte pokúšaní podobným spôsobom ako Adam a Eva v rajskej záhrade, v ktorej mali plnosť všetkého? Satan vie, ako môže s týmito pokušeniami uspieť, pretože si zriedkakedy uvedomujeme, že prostredníctvom našich túžob, potrieb a zmyslov sme pokúšaní k strachu či dokonca „zlej nevere“ v Božiu starostlivosť. Duchovný boj, ako hovorí jeden psychológ, je teda „zjavne niečím, čo sa odohráva v tele človeka“. S tým súhlasí aj Biblia, keď hovorí: „Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta“ (1 Jn 2, 16).

Keď šlo v ranej Cirkvi do tuhého, keď ríšske inštitúcie kresťanov finančne ruinovali a oni museli zápasiť o holý život, keď sa ich vláda snažila zabiť a trpeli pre náboženské nepokoje, vtedy Duch Svätý kresťanov pochádzajúcich zo židovstva povzbudil, aby si spomenuli na bezútešnosť púšte, ktorú zakusovali ich predkovia, no Boh sa napriek tomu o nich nespočetne veľakrát postaral.

Aj ja – ako všetci tí, ktorí kráčali touto cestou predo mnou – sa musím na osamelej a vyprahnutej púšti naučiť nemať strach a dôverovať v neho pri všetkých svojich potrebách a túžbach. Vlastne som ešte nepočula o biblickom hrdinovi viery či svätcovi, ktorý by veľkú časť svojho života nestrávil na púšti.

Synovia Izraela nás učia, že púšť môže byť pustým miestom plným veľkých pokušení a strachu. Ale Ježiš nás učí, že púšť môže byť aj miestom zmysluplnej izolácie, miestom bez rozptýlení, miestom povolania a poslania a ďalších veľkých milostí.

Nepriateľ používa púšť, aby nás pokúšal. Snaží sa zamerať našu pozornosť na nedostatok. Satan nás láka do púšte, aby nás oslabil a zviedol nás k šomraniu a rebélii, pretože takto sa nikdy nevyslobodíme z nášho strachu a nebudeme nasledovať Boha na ceste k láske. Toto je to „zlo“, o ktorom hovorí List Hebrejom (porov. 3, 12). Duch Svätý nás vyvádza na púšť, aby nás vyprázdnil od všetkého „egyptského“, čo je v nás, a aby nás tak mohol naplniť svojimi prisľúbeniami. Ak je to Boží zámer, tak púšť sa môže stať miestom, kde začneme konať asketické cvičenia. Potrebujeme púšť, aby sme sa naučili nebáť sa, a tak mohli vzrásť v dôvere.

Cirkevní Otcovia zo všetkých pokušení vytiahli ich podstatu a podľa nej ich roztriedili do troch kategórií: tie, ktoré pochádzajú zo sveta, tie, ktoré pochádzajú z tela a tie, ktoré pochádzajú od diabla. Tieto kategórie dokonale ilustruje starozákonné rozprávanie o putovaní po púšti, a tým nás učí dôležitú lekciu o duchovnom boji. Na to sa však hlbšie zameriame vo ôsmej kapitole tejto knihy. V biblickom zmysle je púšť miestom protikladov. Každé obdobie púšte predkladá dôležitú voľbu: buď sa odlúčime od útech sveta a naučíme sa dôverovať Bohu, alebo podľahneme telu.

Je jasné, že púšť je prázdna a bezútešná: vody a jedla (čiže útech) je tu málo. Niet úkrytu pred šľahajúcim vetrom a horúčavou dňa, ani pred drsnou zimou noci. Pieskové duny sa zdajú nekonečné, strohé a osamelé. Je metaforou života aj smrti a môže byť miestom beznádeje alebo zmysluplnej kontemplácie a modlitby. No púšť je v prvom rade Božím cvičiskom. Práve na púšti sa učíme nemať strach a bezvýhradne dôverovať. Keď sa tam ocitneš, mala by si sa pevne držať tohto prisľúbenia.

Tento úryvok pochádza z knihy Odvážna v Bohu, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.