Žiadny ľudský jazyk nie je schopný opakovať nebeské slová a rozhovory najsvätejšej Márie so svätým Jozefom. Niektoré z nich uvediem, ako najlepšie budem toho schopná, v nasledujúcej kapitole. Kto však bude môcť opísať účinky, ktoré mali tieto rozhovory na nežné a zbožné srdce tohto svätca, keď videl, že bol nielen vyvolený za manžela skutočnej Matky svojho Stvoriteľa, ale že mu tiež slúžila ako najnižšia otrokyňa, zatiaľ čo on ju videl v rovnakej chvíli povznesenú vo svätosti a dôstojnosti nad úroveň všetkých serafínov, nad ktorou je už len Boh? Pokiaľ Božia pravica obohatila požehnaním Obedov dom za to, že v ňom po niekoľko mesiacov prechovával obraznú archu Starého zákona (1 Krn 13,14), akým veľkým požehnaním asi zaplavila svätého Jozefa, ktorému zverila skutočnú Archu, ukrývajúcu samotného Zákonodarcu? Šťastie tohto svätca bolo jedinečné! A to nielen preto, že mal pri sebe vo svojom dome jemu zverenú živú a pravú Archu Nového zákona, Oltár, Obeť a Chrám, ale tiež preto, že sa o všetko náležite staral a ako verný sluha (Mt 24,45), menovaný samým Pánom pre jeho rodinu, v pravý čas ako najvernejší opatrovník zabezpečoval všetky jej potreby. Nech ho všetky pokolenia a všetci ľudia uznávajú, dobrorečia mu a velebia jeho zásluhy, pretože Najvyšší si nikoho iného neobľúbil v rovnakej miere ako jeho. Ja, nehodný a biedny červ, vo svetle takých úctyhodných tajomstiev chválim a velebím Pána Boha a vyznávam, že je svätý, spravodlivý, milosrdný, múdry a obdivuhodný v príprave všetkých svojich veľkých skutkov.
Skromný, ale požehnaný domček svätého Jozefa mal tri izbice, ktoré zaberali skoro celú jeho plochu a vytvárali výhradný obytný priestor týchto dvoch snúbencov, ktorí nemali žiadneho sluhu ani slúžku. V jednej miestnosti svätý Jozef spal, v druhej pracoval a mal svoje tesárske náradie, tretiu potom obvykle obývala a ako spálňu využívala Kráľovná neba. Bolo v nej lôžko, ktoré zhotovil svätý Jozef. Toto usporiadanie zachovávali od svojho zasnúbenia a odo dňa, keď do tohto svojho obydlia prišli. Predtým, než poznal dôstojnosť svojej snúbenice a Panej, vchádzal svätý Jozef do jej izbice zriedka, pretože keď bola Mária v ústraní, bol zamestnaný svojou prácou. Do jej izbičky vchádzal, len keď bolo nutné sa s ňou o niečom poradiť. Ale po tom, čo sa dozvedel o svojom šťastí, sa tento svätý muž viac staral o jej blaho, a preto aby obnovil radosť svojho srdca, začal za zvrchovanou Paňou prichádzať častejšie, aby ju navštívil a prijal jej pokyny. Vždy však k nej prichádzal s najhlbšou pokorou a úctivou bázňou a prv, než prehovoril, opatrne zisťoval, čím je zamestnaná. Mnohokrát ju videl v extáze, vznášajúcu sa nad zemou a žiariacu oslnivým svetlom, inokedy ju zastihol v spoločnosti anjelov, s ktorými sa rozprávala, alebo ju videl ležať tvárou na zemi v podobe kríža, ako sa zhovára s Pánom. Jej prešťastný manžel bol účastníkom týchto milostí. Kedykoľvek ju zastihol takto zamestnanú alebo v takomto stave, neodvážil sa ísť ďalej, ale ju len s hlbokou úctou pozoroval. Tak dochádzalo k tomu, že si niekedy zaslúžil počuť ľúbezné zvuky nebeskej hudby, ktorou anjeli obveseľovali svoju Kráľovnú, a cítil nádhernú vôňu, ktorá ho utešovala a napĺňala jasotom a radosťou ducha.
Obaja svätí manželia žili vo svojom dome sami, pretože, ako som povedala, nemali žiadne služobníctvo, a to nielen kvôli svojej pokore, ale tiež preto, aby mohli náležite pred svedkami ukrývať divy, ku ktorým u nich dochádzalo a ktoré sa nemali dostať na verejnosť. Preto Kňažná nebies neopúšťala ich obydlie okrem veľmi naliehavých dôvodov v rámci služby Bohu alebo blížnym. Kedykoľvek bolo čosi treba, požiadala tú šťastnú susedku, ktorá, ako som sa predtým zmienila, pomáhala svätému Jozefovi, keď bola Panna Mária na návšteve v Zachariášovom dome. Táto žena bola blahoslavenou Máriou dobre odmenená: nielenže sa ona sama stala svätou a dokonalou, ale i celá jej domácnosť a rodina bola požehnaná mocou Kráľovnej a Panej sveta. Najsvätejšia Mária ju navštívila, keď bola chorá, a ju i celú jej rodinu obohatila hojným nebeským požehnaním.
Svätý Jozef nikdy nevidel svoju snúbenicu spať ani z vlastnej skúsenosti nevedel, či niekedy vôbec spala, i keď ju prosil, aby si trochu odpočinula, zvlášť v dobe jej posvätného tehotenstva. Miestom odpočinku nebeskej Kňažnej bolo jednoduché lôžko, ktoré, ako som povedala, zhotovil svätý Jozef. Na ňom boli prikrývky, ktoré jej poslúžili počas krátkeho a svätého spánku. Jej spodné ošatenie tvorila akási tunika, zhotovená z bavlny, ale mäkšia než zvyčajná látka. Túto tuniku nikdy nemenila od doby, čo odišla z chrámu, pričom sa tunika nikdy nezodrala, nezostarla ani sa neznečistila. Nikdy ju žiadny človek nevidel a ani svätý Jozef nevedel, že takýto odev nosí, pretože on na nej nevidel nikdy nič iného než jej vrchné šaty, ktoré mohol vidieť každý iný človek. Tieto vrchné šaty, ako som už povedala (zväzok I., č. 401), boli šedé a iba ich a pokrývku hlavy tu a tam Mária zmenila, a to nie preto, že by sa ušpinili, ale preto, aby touto výmenou od seba odvrátila nežiaducu pozornosť. Nič z toho, čo nosila na svojom prečistom, panenskom tele, sa neušpinilo ani neobnosilo, pretože sa nikdy nepotila ani nebola podrobená iným trestom, ktorými sú postihnuté hriechom zaťažené telá Adamových detí. Mária bola v každom ohľade nadmieru čistá a diela jej rúk boli ako krištáľové ozdoby. S rovnakou starostlivosťou dbala o čistotu šiat a ďalších potrieb svätého Jozefa. Pokrmy, ktoré jedla, boli veľmi obmedzené čo do pestrosti i množstva, ale každý deň vždy niečo so svojím snúbencom pojedla. Nikdy nejedla mäso, aj keď ho svätému Jozefovi pripravovala. Mária jedla ovocie, ryby, zvyčajný chlieb a varenú zeleninu. To všetko však požívala len v určitej miere a váhe, iba toľko, koľko bolo potrebné pre výživu tela a udržanie prirodzenej teploty, bez akéhokoľvek nadbytku, ktorý by mohol škodiť telu. Rovnaké pravidlo dodržiavala aj v pití, i keď jej vrúcne činy lásky často sprevádzal nadprirodzený žiar. Toto pravidlo, pokiaľ ide o množstvo stravy a jej výživnosť, dodržiavala celý život, i keď sa v pestrosti jedla prispôsobovala rôznym okolnostiam vyžadujúcim zmenu, ako budem rozprávať neskoršie.
Najčistejšia Mária prejavovala vo všetkom najvyššiu dokonalosť, bez akýchkoľvek chýb alebo nedostatkov milosti a všetky jej skutky, prirodzenej i nadprirodzenej povahy, dosahovali vrchol dokonalosti. Ale slová zlyhávajú, keď to mám opísať. Preto nie som nikdy spokojná, keď vidím, že moje slová ani zďaleka nevystihujú to, čo vidím, a ako je tento vznešený Tvor oveľa dokonalejší, než môžem vyjadriť. Neustále ma zarmucuje moja nedostatočnosť a som nespokojná so svojimi obmedzenými výrazmi a opismi a obávam sa, aby som sa neodvážila robiť viac, než by som mala, keď sa snažím vykonať to, čo moje sily ďaleko presahuje. Ale sila poslušnosti ma vyzýva akousi neznámou sladkou mocou, ktorá moju nerozhodnosť rozptyľuje, moju zaostalosť podnecuje a povzbudzuje ma, aby som čelila veľkosti svojej úlohy a nedostatku svojich schopností. Pracujem pod poslušnosťou, a predsa dúfam vo veľký zisk. Poslúži mi to tiež ako ospravedlnenie.
Tento úryvok nájdete v knihe Mystické mesto Božie II – Vtelenie, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.