Ako svätá Katarína zo Sieny premenila mladého šľachtica odsúdeného na smrť

Mladý peruánsky šľachtic Niccolo di Toldi, ktorý bol odsúdený na smrť, nikdy nepraktizoval svoju katolícku vieru, nikdy neabsolvoval svoje prvé sv. prijímanie. Keď ho kňaz, priateľ sv. Kataríny, prišiel pripraviť na smrť, našiel ho napoly šialeného hnevom a zúfalstvom a nebol schopný ho z tohto stavu dostať a nič pre neho urobiť. Zavolal si tak sväticu na pomoc. Úbohý mladý muž, ktorý bol v rokoch skôr chlapec ako muž, zrazu v jej spoločnosti zjemnel, dotkli sa ho jej láskavé slová a bez váhania sa pritisol k nej, ako keď sa dieťa pritúli k matke. Zostala teda s ním, utišovala ho a upokojovala, až kým nebol pripravený na spoveď. Keď opúšťala väzenie, Katarína sľúbila, že sa budúci deň vráti a bude ho sprevádzať na popravu. V nasledujuci deň sa vrátila, išla na omšu s biednym väzňom a pokľakla tak vedľa toho, kto po prvýkrát v živote prijal sväté prijímanie. “Maj odvahu, brat môj,” povedala, “pretože zomrieš umytý v uzdravujúcej Ježišovej krvi a s jeho sladkým menom na perách.” V tejto chvíli bol Niccolo plný sily a útechy, už sa nebál umrieť.

Katarína s ním odišla na miesto popravy a kľačiac vedľa neho urobila mu na čele znamenie kríža. Zostala, skláňajúc sa nad ním, hovorila s ním o Bohu a o živote, ktorý má prísť, až kým jeho hlava nebola oddelená od tela. Svätica skamenela v extáze, krv mladého muža tiekla cez jej biele rúcho. Katarína mala víziu jeho duše, keď vstúpila do neba a obrátila sa k nej v radosti z tohto nového narodenia a v žiarivom rozlúčení. „A všetci prítomní,“ hovorí ten, ktorý o tom napísal, „sledujú tú zvláštnu scénu v hlbokom tichu oddanosti a cítia sa, akoby boli svedkami smrti mučeníka namiesto zločinca.“

Zdroj: evendemonsfearmary, Obrázok: tamtiež

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •