Arcibiskup Rino Fisichella, proprefekt dikastéria pre evanjelizáciu, ktorého pápež František poveril organizáciou Jubilejného roka 2025, napísal: „Putovanie nie je privilégiom kresťanstva. Dalo by sa povedať, že putovanie patrí do histórie ľudstva. Tam, kde je človek, je prítomné aj jeho ,vydávanie sa‘ na cestu.“

Je evidentné, ako vysoko sa v rámci kresťanstva hodnotila dimenzia znaku, vyjadreného v troch rozmeroch – v rozmere povolania, sľubu a istoty jeho naplnenia (ktoré však charakterizovali aj rituálne putovania Izraelitov): „Putovanie ako úkon viery má nepochybne začiatok v osobnom povolaní, pri ktorom sa od nás požaduje, aby sme sa vydali na cestu za dosiahnutím toho, čo Boh stanovil pre každého jedného z nás. Takto je veriaci ochotný a pripravený na to, aby objavil obsah prísľubu, ktorý dostal a počas celého svojho života bude môcť rásť v nádeji, že dosiahne jeho naplnenie.“

Vysvetlil to dokument o zmysle putovania, ktorý pred niekoľkými rokmi publikovala vtedajšia Pápežská rada pre pastoráciu utečencov: „Putovanie symbolizuje skúsenosť homo viator, človeka, ktorý sa ihneď po opustení lona matky vydáva na cestu v čase a priestore svojej existencie. Základnú skúsenosť Izraela, ktorý je na ceste do zasľúbenej zeme, kde dosiahne záchranu a úplnú slobodu. Skúsenosť Krista, ktorý z jeruzalemskej zeme vystupuje do neba a otvára cestu k Otcovi. Skúsenosť Cirkvi, ktorá prechádza dejinami a smeruje k nebeskému Jeruzalemu, i skúsenosť celého ľudstva, ktoré putuje smerom k nádeji a plnosti.“

Na oficiálnej stránke Jubilejného roka 2025 nájdeme tieto slová: „Jubileum od nás žiada, aby sme sa vydali na cestu a prekročili niektoré hranice. Keď sa hýbeme, v skutočnosti nemeníme len miesto, ale premieňame sami seba. Preto je dôležité pripraviť sa, naplánovať si trasu a poznať cieľ. V tomto zmysle sa putovanie, ktoré charakterizuje tento rok, začína ešte pred ním: jeho východiskovým bodom je rozhodnutie vydať sa na púť. Etymológia slova ,púťʻ je rozhodne výrečná a prešla niekoľkými významovými posunmi. Toto slovo v skutočnosti pochádza z latinského ,per agerʻ, čo znamená ,cez poliaʻ, alebo ,per egerʻ, čo znamená ,prechod cez hraniceʻ: oba tieto korene pripomínajú charakteristický aspekt tejto cesty.“

Explicitným znakom skúsenosti svätého roka je teda púť do štyroch väčších bazilík (Baziliky svätého Petra vo Vatikáne, Baziliky svätého Jána v Lateráne, Baziliky Panny Márie Väčšej a Baziliky svätého Pavla za hradbami), ktorá symbolizuje životnú púť každého človeka, a prechod cez príslušné sväté brány. Túto skutočnosť podčiarkol aj pápež František: „Život je putovaním a ľudská bytosť je vietor, pútnik, ktorý prechádza svojou cestou až do vytúženého cieľa. Bude znakom skutočnosti, že aj milosrdenstvo je cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť, a ktorého dosahovanie si vyžaduje námahu a obetu. Nech sa teda putovanie stane stimulom pre obrátenie: pri prechode cez svätú bránu sa nechajme objať Božím milosrdenstvom a snažme sa byť k ostatným milosrdní tak, ako je Otec milosrdný k nám.“

Z uvedeného dôvodu je prvým obradom, ktorý je charakteristický pre každý jubilejný rok, otvorenie svätých brán. Tieto vstupy do pápežských bazilík sú prístupné iba počas svätých rokov. Cirkev v tomto výnimočnom milostivom čase ponúka mimoriadnu cestu v rámci procesu obrátenia sa smerom k záchrane. Je to akýsi odkaz na prechod zo stavu hriechu do stavu milosti vo svetle Krista, ktorý pri vysvetľovaní podobenstva o dobrom pastierovi povedal: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“ (Jn 10, 9)

Pred šiestimi storočiami, počas Jubilejného roka 1425, pápež Martin V. slávnostne zaviedol túto tradíciu otvorením Svätej brány Baziliky svätého Jána v Lateráne. Až do roku 1975 boli brány bazilík zvonku i zvnútra zamurované. V tom roku Pavol VI. ako posledný trikrát poklepal kladivkom na múr pred jeho zbúraním. Keďže zámerom bolo presunúť pozornosť z múra na svätú bránu, rozhodlo sa, že z vonkajšej strany sa murovať nebude. Na konci jubilejného roka už preto nebola použitá strieborná murárska lyžica, ktorou pápež zvyčajne začínal proces uzatvorenia brány.

Ani búranie vnútorného múra symbolicky nezačal pápež, aby v ňom následne pokračovali murári. Od roku 1950 bol totiž múr rozobraný vopred. Počas slávnostnej chorálnej liturgie otvorenia pápež potlačí krídla dverí smerom z vonkajšej strany a prejde bránou ako prvý pútnik. Tým vyjadrí, že putovanie počas jubilejného roka nie je intímny, osobný úkon, ale je znakom kráčania celého Božieho ľudu smerom k Božiemu kráľovstvu.

A práve výzva, ktorú počas obradu otvorenia vysloví pápež (alebo jeho delegát) pri poklepaní na svätú bránu, dáva tomuto gestu duchovný zmysel: „Aperite mihi portam iustitiae“ (Otvorte mi bránu spravodlivosti). Tieto slová sú odkazom na prastarú biblickú pieseň vďačnosti a chvály: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú“ (Ž 118, 19 – 20).

Pápež František v bule Misericordiae vultus, ktorou vyhlásil Mimoriadny svätý rok 2015, objasnil: „Milosrdenstvo nie je opakom spravodlivosti. Vyjadruje skôr postoj Boha voči hriešnikovi, keď mu ponúka ďalšiu možnosť uznať svoju chybu, obrátiť sa a uveriť […]. Táto Božia spravodlivosť je milosrdenstvom, ktoré je ponúkané nám všetkým z moci smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Kristov kríž je teda Božím súdom nad nami všetkými i nad celým svetom, pretože skrze neho nám Boh ponúka uistenie o svojej láske a novom živote.“

Oficiálna internetová stránka k Jubilejnému roku 2025 tiež upresňuje že, „pri prekročení prahu svätej brány si pútnik pripomína text z 10. kapitoly Evanjelia podľa Jána: ,Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu‘. Toto gesto vyjadruje rozhodnutie nasledovať Ježiša, ktorý je dobrým pastierom, a nechať sa ním viesť. Koniec koncov, brána je vchodom do vnútra kostola. Pre kresťanské spoločenstvo to nie je len posvätný priestor, do ktorého treba vstupovať s úctou, primeraným správaním a oblečením, ale je aj znakom spoločenstva, ktoré spája každého veriaceho s Kristom: je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja, očakávajúcim návštevu každého pútnika, priestorom Cirkvi ako spoločenstva veriacich.“

Tento úryvok pochádza z knihy Žiť jubilejný rok, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.