Víťazstvo vďaka svätej omši

V knihe História Španielska (Historia de España) hovorí španielsky jezuita o. Juan de Mariana (1536-1624) o španielskom bojovníkovi menom Pascal Vives, ktorý prechovával veľkú oddanosť k svätej omši a denne miništroval na jednej a niekedy aj na viacerých. Raz sa stalo, že keď slúžil pod vlajkou grófa z Kastílie, obrovské množstvo Maurov, ktorí si už podmanili väčšiu časť Španielska, obkľúčili grófovu pevnosť. Tá nebola dostatočne pripravená na obliehanie, ale gróf sa rozhodol, že so všetkými svojimi mužmi pôjde do boja a riskne svoj život i životy svojich mužov v zúfalom pokuse odvrátiť nepriateľa.

Hneď na druhý deň ráno sa gróf zúčastnil so všetkými svojimi vojakmi na omši a potom dôverujúc Božej pomoci vydali sa smerom proti svojim nepriateľom. Pascal Vives však zostal v kostole a obetoval osem omší za sebou. Vrúcne sa modlil, aby gróf zvíťazil. Zatiaľ čo sa takto modlil a jeho priatelia bojovali, stalo sa niečo nevídané. Vojaci uvideli Pascala cválať na svojom tátošovi. Zaútočil proti Maurom a zrážal ich k zemi. Zavolal na vojakov, aby ho nasledovali a nebojácne zaútočili na nepriateľove vojská. Strhol ich zástavy a spôsobil medzi nimi veľký chaos. Bitka trvala takmer štyri hodiny, a to až do času, kým bola odslúžená ôsma omša, pri ktorej Pascal asistoval. Mauri boli úplne zlikvidovaní a víťazstvo v bitke bolo všeobecne pripísané hrdinskej statočnosti Pascala. Gróf nariadil, aby sa mu pripísala všetka česť za to.

Ale keď sa všetko skončilo, Pascal zmizol. Hľadali ho po celom bojisku, ale nikde nebol. Faktom bolo, že zostal celý deň v kostole. Hanbil sa opustiť ho, lebo sa bál, aby sa mu vojaci neposmievali a nepokladali ho za zbabelca. Mal strach, aby ho gróf neprepustil zo svojej služby. K Pascalovi sa však žiadna zvesť o bitke nedostala a sám nevedel, kto vyhral. Hneď nato si gróf pomyslel, že Pascal odišiel do kostola, aby tam vzdal vďaky Všemohúcemu Bohu za víťazstvo. A tak sa jeho vojaci vybrali, aby ho tam hľadali. Pascala tam našli a predviedli ho pred grófa a jeho služobníkov.

Keď ho všetci začali chváliť za jeho udatnosť a hovoriť, že víťazstvo, ktoré vybojovali, bolo v Bohu pripisované jemu, ostal úplne prekvapený a nevedel čo povedať. Po krátkom čase vnútorne osvietený Bohom priznal pravdu a vyhlásil, že sa nezúčastnil na bitke, ale celý ten čas bol v kostole, kde obetoval osem omší. Vojaci však neverili tomu, čo hovoril, a trvali na tom, že ho videli na vlastné oči v tej hroznej bitke, kde ho počuli, ako ich vyzýva, aby statočne bojovali. Pascal im odpovedal: „Ak je to naozaj tak, ako hovoríte, odvážny rytier, ktorý mal moju podobu, musel byť môj strážny anjel, lebo vás ubezpečujem, že som dnes nevyšiel z kostola. Chváľte so mnou Pána zo srdca za to, že vám poslal anjela, s pomocou ktorého ste mohli poraziť nepriateľa. Ale poučte sa z toho, aká príjemná je Bohu obeta svätej omše a aká je pre nás prospešná, pretože som presvedčený, že keby som neobetoval tieto omše, môj anjel by sa vám neukázal a vy by ste neporazili nepriateľa. Týmito a ešte inými slovami vyzval vojakov, aby sa horlivo modlili počas svätej omše a nábožne sa jej zúčastňovali.

zdroj: Tradition In Action
il. obr.: tu

 

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •