17-ročný žobrák v procese beatifikácie

Zoznámte sa so 17-ročným žobrákom, ktorý sa stal svätcom našich dní – Boží sluha z Filipín Darwin Ramos. 

Darwin sa narodil v slumoch Pasay City na okraji Manily na Filipínach. Narodil sa 17. decembra 1994. Jeho rodina žila v chudobných podmienkach. Mama pracovala ako práčka a otec bol beznádejným alkoholikom. Akonáhle bol Darwin dosť starý, jeho otec ho nútil, aby spolu so svojou mladšou sestrou Marimarou prehrabávali blízke smetisko a hľadali rôzne predmety na predaj. Deti do školy nechodili.

Už vo veku 5 rokov sa zdalo, že niečo nie je v poriadku s Darwinovým vývojom. Jeho matka ho videla potácať sa a uvedomila si, že v nohách nemá silu. Jeho svalová choroba sa zhoršila a onedlho sa už nemohol postaviť. Keď mal 7 rokov, diagnostikovali mu Duchennovu svalovú dystrofiu. Jeho otec vnímal túto situáciu ako spôsob rýchleho zárobku peňazí a každé ráno brával svojho zdravotne postihnutého syna na miestnu vlakovú stanicu, aby žobral. Ľudia Darwina spoznali a prišlo im ho ľúto. Každý deň nazbieral väčšie množstvo peňazí, aby si jeho otec za ne kupoval alkohol. Darwin bol rád, že jeho rodina dostáva aspoň jedlo, takže nič nevravel. Tak vyzeral Darwinov život niekoľko rokov: invalid žijúci v špine a žobrajúci o peniaze. Potom nadišiel rok 2006.

V roku 2006 bol Darwin na svojom obvyklom mieste na vlakovej stanici. Teraz sa už nedokázal postaviť a na pohyb používal ruky. Jedného dňa prišla na stanicu Libertad skupina pouličných pedagógov a všimli si Darwina. Boli známi ako Tulay ng Kabataan (TNK) alebo Bridge of Children Foundation (Nadácia Most pre deti). Ich poslaním bolo pomáhať postihnutým a opusteným deťom, ktoré žili v uliciach Manily. Chodievali za Darwinom trikrát alebo štyrikrát týždenne a nakoniec sa chlapec dohodol, že pôjde s nimi Centra Panny Márie Guadalupskej, domova pre zdravotne postihnutých chlapcov. Darwinov život sa zrazu dramaticky zmenil. Tu po prvýkrát prijal katolícku vieru.

Darwinovi konečne poskytli náležitú lekársku starostlivosť, ktorú doteraz nemal. Hoci na jeho chorobu neexistoval žiadny liek, bolo preňho úžasné, že sa oňho postarali a nemusel vysedávať na vlakovom nástupišti deň za dňom a prosiť o peniaze. Rýchlo sa zamiloval do Ježiša a do katolíckej viery. Hrozne túžil stať sa jej členom.

Darwin tvrdo pracoval a 23. decembra 2006 prijal sviatosť krstu. O rok neskôr, 22. decembra 2007, pristúpil k svojmu prvému svätému prijímaniu a sviatosti birmovania. Keď sa jeho zdravotný stav neustále zhoršoval, vzťah chlapca so svojím Pánom a Spasiteľom rástol a rástol.

On a Ježiš sa časom stali bližšími a bližšími priateľmi, a čoskoro mu všetku svoju bolesť a utrpenie odovzdával ako obetu. Nikdy nehovoril o svojej chorobe ani ju nenazýval menom. Vždy sa o nej zmienil len ako o svojom „poslaní pre Ježiša“.

Ľudia, ktorí žili v okolí Darwina a poznali ho, si ho hneď zamilovali. Bez ohľadu na to, akou veľkou bolesťou trpel, vždy sa usmieval. Jeho úsmev rozjasnil miestnosť a priniesol veľa radosti všetkým, ktorí s ním prichádzali do kontaktu. Stále viac a viac sa však objavovali dýchacie ťažkosti, čo si vyžadovalo viac času v nemocnici. Nikdy sa nesťažoval a jednému z kňazov pracujúcich v nemocnici povedal: „Viete, otče, myslím, že Ježiš chce, aby som sa vydržal až do konca, presne  tak, ako to urobil aj On.

Niektorí opisujú, čo nasledovalo – bolo to niečo ako Darwinov Veľký týždeň. V pondelok 16. septembra 2012 už Darwin nemohol dýchať sám a museli ho intubovať. Komunikoval pomocou ceruzky a papiera. Vo štvrtok 20. septembra Darwin napísal, že prežíva duchovný boj s diablom. Počas Darwinovho Veľkého piatku 21. septembra napísal dve posledné vety do svojho poznámkového bloku: „Obrovské ďakujem.“ a „Som veľmi šťastný.“ Dostal pomazanie chorých a zostal v tichosti, spal až svojej Bielej soboty. 23. septembra 2012 odovzdal Darwin Ramos svoju večnú odmenu. Bola to Darwinova Veľkonočná nedeľa. Mal iba 17 rokov. Vyhlásili ho za služobníka Božieho dňa 7. novembra 2018.

 

Kauza blahorečenia

Na Filipínach spomínajú na Darwinov život mnohí ľudia. Zhromažďujú sa k jeho hrobu na cintoríne v meste Pasay City. Otec Matthieu Dauchez napísal v roku 2015 knihu s názvom Plus fort que les ténèbres (Silnejší než temnota). V roku 2016 napísal Daniel-Ange de Maupeou d’Ableiges ďalšiu knihu s názvom Prophètes de la Beauté (Proroci krásy) s úvodnou stranou venovanou životu Darwina Ramosa. Mnohých čitateľov uchvátil jeho príklad radosti a lásky v chorobe a utrpení, počas svojho dospievania a vďaka nespočetným svedectvám milostí, ktoré ľudia získali na jeho príhovor. V knihe sa píše: „Napriek tejto chorobe to bola radosť zo života a jeho žiarivý pohľad. Darwin zanechal obraz mladého chlapca, ktorý sa živil svätosťou a ktorý si napriek svojmu mladému veku rýchlo uvedomil, že jeho choroba či nezvratné utrpenie boli predsa len poslaním … Bola to misia vedená Bohom, ktorého miloval tak moc, aby volal k svojmu priateľovi Ježišovi.

V roku 2018 požiadala asociácia Darwin Ramos Association Jeho Excelenciu Honesta Ongtioca, biskupa rímskokatolíckej diecézy Cubao (Filipíny) o otvorenie kauzy blahorečenia Darwina Ramosa. Asociácia poverila 14. marca 2018 dominikánskeho kňaza Thomasa de Gaboryho, OP, za postulátora. Jeho Excelencia Honesto Ongtioco túto nomináciu potvrdil dekrétom z 25. mája 2018. Postulátor oficiálne odpovedal na písomnú žiadosť (Supplex Libellus), aby tak 20. júna 2018 otvoril kauzu Darwinovho blahorečenia 

Boží služobník Darwin Ramos, oroduj za nás.

zdroj: Aleteia
il. obr.: tu

Zdieľajte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •