„Podobne ako všetci kresťania tej doby aj ja som s radosťou a vďačnosťou prijal rozhodnutie Cirkvi vyhlásiť liturgický sviatok ku cti svätého Jozefa Robotníka. Tento sviatok, ktorý potvrdzuje božskú hodnotu práce, ukazuje, ako sa Cirkev verejne vracia k ústredným pravdám evanjelia, ktoré Boh chce, aby sme o nich premýšľali, najmä v našej dobe.“ svätý Josemaría Escrivá

„Tá doba“, ktorú spomína svätý Josemaría Escrivá, bol rok 1955, v ktorom Cirkev vzývala svojho veľkého ochrancu, aby zvíťazil nad veľkým zlom: komunizmom.

V prvej polovici 20. storočia komunizmus získal veľkú podporu u  mnohých čelných predstaviteľov sveta a  celé národy podľahli jeho ideám. V roku 1937 pápež Pius XI., ktorý si uvedomil, akú vážnu hrozbu komunizmus predstavuje pre spoločné dobro, prosil svätého Jozefa, aby chránil Cirkev pred jeho bludmi. Napísal:

„Staviame Katolícku akciu Cirkvi proti svetovému bezbožnému komunizmu pod ochranu svätého Jozefa, mocného patróna Katolíckej cirkvi.“

Ako odpoveď na slová pápeža Pia XI. sa katolíci začali horlivo modliť k svätému Jozefovi, najmä pod titulom „postrach zlých duchov“, aby prekonali ateistické myšlienky komunizmu. Zároveň prosili svätého Jozefa o pomoc vo veci práv robotníkov. Toto boli dva problémy, ktoré v  polovici 20. storočia tvorili hlavný predmet záujmu.

Keď o tom hovoríme, vedeli ste, že už v polovici 19. storočia sa 1. máj oslavoval v mnohých štátoch sveta ako sekulárny sviatok? Nazýval sa „Prvý máj“ a nebol ani náboženský, ani politický, ale v polovici 20. storočia ho komunisti chceli prevziať a zmeniť na „deň komunistického robotníka“. V premenovaní sviatku a  zdôraznení ideí komunizmu videli spôsob, ako ovplyvniť masy. Tento vývin Cirkev veľmi znepokojoval, lebo oslavy na počesť komunistickej myšlienky práce by mali dlhodobý účinok na robotníkov a negatívne by zasiahli spoločnosť a rodinu. Hrozbu celosvetového komunizmu v tej dobe pociťoval každý vrátane pápeža.

Zástupca Krista ctihodný pápež Pius XII. sa obrátil na svätého Jozefa tak, ako to urobil jeho predchodca, a odmietol falošné bludy komunizmu. Veľmi špecifi ckým spôsobom zdôraznil dôstojnosť robotníkov.

1. mája 1955 Pius XII. vyhlásil 1. máj za liturgický sviatok svätého Jozefa Robotníka. Pri tejto príležitosti povedal:

„Sme šťastní, že vám môžeme oznámiť naše rozhodnutie ustanoviť – akože ustanovujeme – liturgický sviatok svätého Jozefa Robotníka, a určujeme prvý deň v mesiaci máji ako deň sviatku. Páči sa vám tento náš dar, milovaní robotníci? Sme si istí, že sa vám páči, lebo pokorný robotník z Nazareta nielenže pred Bohom a Cirkvou zosobňuje dôstojnosť človeka, ktorý pracuje vlastnými rukami, ale je vždy aj bedlivým ochrancom vás i vašich rodín.“

Svätý Jozef je naozaj svetlo v temnotách a príklad robotníkov. Vynáša na svetlo zákernosť nepriateľov rodiny; rozháňa svetlom tmu bludných hnutí, ktoré chcú obrať ľudí o ich dôstojnosť a vylúčiť Boha z myslí a sŕdc rodín a národov. Či už svätý Jozef stojí pred komunizmom, fašizmom alebo inou politickou ideológiou, je ochrancom ľudskej dôstojnosti. Je postrachom zlých duchov!

„Bože, Stvoriteľ vesmíru, ty si nám dal prácu ako životný údel; prosíme ťa, pomáhaj nám nasledovať príklad svätého Jozefa a pod jeho ochranou svedomite vykonávať všetky svoje povinnosti, aby sme dosiahli prisľúbenú odmenu.“ (vstupná modlitba na spomienku svätého Jozefa Robotníka)

Tento úryvok pochádza z knihy Zasvätenie sa svätému Jozefovi, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.