Exorcizmom potvrdená Božia prítomnosť v Eucharistii

Je skutočne pozoruhodné, ako diabol využil niektorých stúpencov nekatolíckej viery, keď zrušili omšu a popreli skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti. Podobne, Boh využil svojho nepriateľa, diabla, aby ukázal svoju skutočnú prítomnosť. Opakovane ho donútil verejne vyznať svoju pevnú vieru, aby spochybnil heretikov vo svojej nevere a uznal, že sú porazení naším Pánom skrze Najsvätejšiu Sviatosť. Z tohto dôvodu Boh dovolil, aby Nicola Aubrey, istá nevinná osoba, bola posadnutá Belzebubom a devätnástimi ďalšími zlými duchmi. Príbeh posadnutia sa odohral 8. novembra 1565 a trval do 8. februára 1566.

Rodičia ju vzali k otcovi de Motta, zbožnému kňazovi z obce Vervins, aby mohol cirkevným exorcizmom vyhnať démona. Otec de Motta sa niekoľkokrát pokúsil zlého ducha vyhnať tým, že použil posvätnú relikviu svätého kríža, ale neúspešne. Satan neodišiel. Nakoniec, inšpirovaný Duchom Svätým, rozhodol sa vyhnať diabla prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti Tela a Krvi nášho Pána. Zatiaľ čo Nicola ležala v stave neprirodzenej letargie, otec de Motta položil na jej pery Najsvätejšiu Sviatosť a okamžite sa pekelné kúzlo zlomilo. Nicola sa vrátila k sebe a prijala sväté prijímanie s veľkou oddanosťou. Hneď ako Nicola prijala sväté Telo nášho Pána, jej tvár sa rozjasnila a zmenila sa na anjelsky krásnu. Všetci, ktorí ju videli, boli naplnení radosťou a úžasom a ďakovali Bohu z hĺbky sŕdc. So súhlasom Boha sa však satan vrátil a znovu Nicolu posadol.

Keď sa ľudia dopočuli o podivných okolnostiach Nicolinho posadnutia, niekoľkí nekatolícki kazatelia prišli so svojimi nasledovníkmi, aby „odhalili tento podvod“, ako sami tvrdili. Pri vstupe ich diabol posmešne pozdravil menami a povedal im, že prišli z poslušnosti k nemu. Jeden z kazateľov vzal svoju modlitebnú knižku a začal z nej čítať okázalým spôsobom. Diabol sa naňho usmial a pozerajúc na komickosť kazateľa povedal: „Ho! Ho, môj dobrý priateľ, chceš ma vyhnať svojimi modlitbami a hymnami? Myslíš si, že mi spôsobia nejakú bolesť? Vieš, že sú moje? Pomohol som ich zložiť!“

Kazateľ odvážne skríkol: „Vyháňam ťa v mene Božom.“

„Ty!“ povedal démon posmievačne, „Ty ma nebudeš vyháňať ani v mene Boha, ani v mene diabla. Počul si niekedy, aby diabol vyháňal iného diabla?“

„Ja nie som diabol,“ povedal nahlas kazateľ, „som Kristov služobník.“

„Skutočný Kristov služobník!“ povedal satan s úškrnom. „Poviem ti, že si horší ako ja. Ja verím, ale ty veriť nechceš. Myslíš si, že ma môžeš vyhnať z tela tejto úbožiačky? Ha! Najskôr vyžeň všetkých diablov zo svojho srdca!“

Kazateľ odchádzal, ale s očami dohora povedal: „Pane, prosím, pomôž tejto úbohej žene!“

„Poprosím Lucifera,“ zvolal zlý duch, „aby ťa nikdy neopustil, ale aby vás vždy pevne držal vo svojej moci. Choď si po svojom. Ste všetci moji a ja som váš pán.“

Po príchode kňaza odišlo niekoľko nekatolíkov. Videli a počuli viac, než chceli. Iní však zostali a zhrozili sa, keď videli, ako sa diabol zvíjal a kvílil v utrpení, akonáhle sa k nemu priblížila Najsvätejšia sviatosť. Nakoniec zlý duch odišiel a nechal Nicolu v stave neprirodzeného tranzu. Zatiaľ čo bola v tomto stave, niektorí kazatelia sa pokúšali otvoriť oči, ale zistili, že nemôžu. Kňaz potom položil na Nicoline pery Najsvätejšiu sviatosť a okamžite sa vrátila k sebe. Otec de Motta sa potom obrátil k prekvapeným kazateľom a povedal: „Choďte teraz, kazatelia nového evanjelia, choďte a vyrozprávajte všade to, čo ste videli a počuli. A už viac nepopierajte, že náš Pán Ježiš Kristus je naozaj a skutočne prítomný v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Choďte teraz a nedovoľte, aby sa ľudskej úcte bránilo vo vyznávaní pravdy.“

Počas nasledujúcich dní bol diabol nútený priznať, že ho z dedinky Vervins ešte nevyhnali, a že má so sebou dvadsaťdeväť diablov, medzi ktorými boli traja mocní démoni: Cerberus, Astaroth a Legio. 3. januára 1566 prišiel biskup do Vervins a začal cirkevný exorcizmus za prítomnosti obrovského množstva ľudí.

„V mene a mocou skutočnej prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej ti prikazujem: okamžite odíď,“ zvolal biskup silným hlasom.

Satana sa podarilo na druhýkrát vyhnať prostredníctvom Najsvätejšej sviatosti. Po odchode ale ochromil Nicolinu ľavú ruku a pravú nohu. Takisto jej predĺžil ľavú ruku. Žiadnou silou na zemi sa nepodarilo vyliečiť túto zvláštnosť. Až niekoľkých týždňov neskôr, keď bol diabol napokon úplne a neodvolateľne vyhnaný. Nicolu vzali na oslavnú púť k Panne Márii v Liesse, a to najmä preto, že sa diabol tohto miesta veľmi bál. Nasledujúci deň otec de Motta začal exorcizmus v kostole Panny Márie v Liesse za prítomnosti obrovského množstva veriacich. Zobral do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a prikázal démonovi: „Prikazujem ti v mene živého Boha, veľkého Emmanuela, ktorého tu vidíš a v ktorého veríš.”

„Ach áno!“ vykrikoval démon, „verím v neho.“ A opäť zavrčal po tom, čo sa doznal k viere a zvíjal sa pod mocou Všemohúceho Boha.

„V Jeho mene ťa zaväzujem, aby si okamžite opustil toto telo.“

Pri týchto slovách a najmä pri pohľade na Najsvätejšiu sviatosť, trpel diabol najstrašnejšími mukami. V jednom okamihu sa telo Nicoly prevalilo ako lopta, potom strašne napuchla. Jej tvár sa neprirodzene predĺžila, potom príliš rozšírila a niekedy sčervenala. Občas jej oči hrozne vyčnievali alebo sa hlboko vnorili do lebky. Jej jazyk visel na brade niekedy čierny, niekedy červený a niekedy bodkovaný ako ropucha. Kňaz ešte stále pokračoval v naliehaní a mučení Satana. „Prekliaty duch! Prikazujem ti v mene a skutočnou prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista v tejto Najsvätejšej sviatosti, aby si opustil telo tohto chudobného stvorenia.”

Satan divoko zvolal: „Ach áno! Dvadsaťšesť mojich spoločníkov v tomto okamihu odíde, pretože sú nútení to urobiť.“

Ľudia v kostole sa teraz začali modliť s veľkou horlivosťou. Nicoline končatiny zrazu začali praskať, akoby sa každá kosť v jej tele zlomila. Z úst jej vyšla jedovatá para a dvadsaťšesť diablo vyšlo z nej a nikdy viac sa už nevrátili. Nicola potom upadla do neprirodzeného zmätku, z ktorého bola vyrušená iba Najsvätejšou sviatosťou. Zmysly sa dievčaťu obnovili a po prijatí svätého prijímania jej tvár svietila ako tvár anjela. Kňaz naďalej naliehal na démona a použil všetky prostriedky, aby ho vyhnal.

„Neopustím, ak tu nebude biskup Leon,“ odpovedal zlostne démon.

Nicolu teda previezli do Pierrepont, kde jedného z démonov menom Legio vyhnali prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti. Nasledujúce ráno Nicolu priviedli do kostola. Sotva však vyšla z domu, diabol ju opäť posadol. Biskup, ktorého požiadali o exorcizmus Nicoly, sa pripravil na túto strašnú úlohu modlitbou, pôstom a inými pokániami. Nicola vstúpila do chrámu a začal sa exorcizmus.

„Koľkí ste v tomto tele?“ spýtal sa biskup.

„Sme tu traja,“ odpovedal zlý duch.

„Aké sú vaše mená?“

„Belzebub, Cerberus a Astarot.“

„Čo sa stalo s ostatnými?“ spýtal sa biskup.

„Odišli sa,“ odpovedal Satan.

„Kto ich vyhnal?“

„Ha!“ kričal diabol a škrípal zubami, „to bol ten, ktorého si držal v rukám, tam na paténe.“

Diabol zacítil nášho milovaného Pána v Najsvätejšej sviatosti.

Biskup potom držal Najsvätejšiu Sviatosť v blízkosti Nicoly. Démon sa zvíjal a triasol v utrpení. „Ach, áno, pôjdem, pôjdem,“ kričal, „ale vrátim sa.“

Náhle Nicola stuhla a ostala nehybná ako mramor. Biskup sa potom dotkol jej úst s Najsvätejšou sviatosťou a v okamihu bola plne pri vedomí. Prijala sväté prijímanie a jej tvár teraz svietila v nádhernej a nadprirodzenej kráse. Nasledujúci deň zavolali Nicolu znovu do kostola a exorcizmus začal ako zvyčajne. Biskup vzal do rúk Najsvätejšiu sviatosť, držal ju v blízkosti Nicoly a odriekal:

„Prikazujem ti v mene živého Boha a skutočnej prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista tu vo Sviatosti oltárnej, okamžite odíď z tela tohto Božieho stvorenia a nikdy sa sem nevracaj.“

„Nie nie! Nepôjdem, moja hodina ešte neprišla.“ zreval diabol.

„Prikazujem ti, odíď, odíď, nečistý, prekliaty duch, odíď!“ Biskup držal Najsvätejšiu sviatosť v blízkosti Nicolinej tváre.

„Prestaň! Dosť!“ vykríkol Satan. „Nechaj ma, odídem – ale vrátim sa.“ A v tom momente sa Nicola zvíjala v najstrašnejších kŕčoch. Z úst jej vyšiel čierny dym a opäť padla do mdlôb.

Počas pobytu v Levine bola Nicola starostlivo vyšetrená katolíckymi i nekatolíckymi lekármi. Jej ľavá ruka, ktorá bola paralyzovaná diablom, bola úplne bez citu. Lekári vrezali do ramena ostré nože, pálili ho ohňom, pichali kolíky a ihly pod nechty na prstoch, ale Nicola necítila bolesť. Jej ruka bola úplne necitlivá. Zatiaľ čo ležala v stave neprirodzenej letargie, lekári jej chceli podať chlieb namočený vo víne. Rýchlo jej pretreli končatiny, osviežili jej tvár vodou, prepichli jej jazyk, až kým nevytiekla krv. Snažili sa dievčinu zobudiť všemožným spôsobom, ale márne! Nicola zostala chladná a nehybná ako mramor. Kňaz sa konečne dotkol úst s Najsvätejšou Sviatosťou a okamžite sa vrátila k sebe a začala chváliť Boha.

Zázrak bol tak jasný a hmatateľný, že jeden z lekárov, ktorý bol bigótny nekatolík, sa okamžite vzdal svojich omylov a stal sa katolíkom. Niekoľkokrát sa nekatolíci dotýkali Nicolinej tváre s hostiou, ktorá nebola konsekrovaná, ale satanom to nepohlo. Ich úsiliu sa len vysmieval.

  1. januára, po tom, čo biskup vykonal slávnostnú procesiu s duchovenstvom a veriacimi, začal sa exorcizmus v kostole opäť za prítomnosti obrovského množstva nekatolíkov i katolíkov. Biskup teraz držal Najsvätejšiu sviatosť v blízkosti tváre Nicoly. Zrazu z jej úst vyšli hrozné nadpozemsky vyzerajúce dymové kruhy čiernej farby. Démon Astaroth bol navždy vyhostený. Počas exorcizmu, ktorý sa uskutočnil 1. februára, biskup povedal:

„Ó, prekliata duša! Pretože ani modlitba ani sväté evanjeliá, ani cirkevný exorcizmus, ani sväté relikvie ťa nedonútia odísť, teraz ti ukážem svojho Pána a Majstra a Jeho mocou ti prikazujem.“

Počas exorcizmu, ktorý sa konal po omši, držal biskup v ruke Najsvätejšiu Sviatosť a hovoril: „Prekliaty duch, nepriateľ Boha! Prikazujem ti skrze najdrahšiu Krv Ježiša Krista, aby si odišiel z tejto úbohej ženy!“ Odíď, prekliaty, do večných plameňov!“

Pri týchto slovách a zvlášť pri pohľade na Najsvätejšiu Sviatosť bol démon tak strašne trýznený, že vzhľad Nicoly bol ohavný a nechutný, až ľudia s hrôzou odvracali zrak. Nakoniec sa ozval ťažký povzdych a z úst Nicoly vyšiel oblak čierneho dymu. Cerberus bol odstránený. Opäť sa Nicola dostala do mdlôb a k sebe sa dostala iba prostredníctvom Najsvätejšej Sviatosti. Počas exorcizmu, ktorý sa konal 7. februára, povedal biskup Satanovi:

„Povedz mi, prečo ste si vybrali túto čestnú a cnostnú katolíčku?“

„Urobil som to na základe Božieho súhlasu, vzal som si ju za hriechy ľudu. Urobil som to, aby som ukázal mojim nekatolíkom, že existujú diabli, ktorí môžu posadnúť človeka kedykoľvek to Boh dovolí. Nechcú tomu veriť, ale ukázal som im, že som diabol a dokážem posadnúť toto stvorenie, aby som ich zmenil, alebo utvrdil ich v hriechu.“

Táto odpoveď naplnila hrôzou všetkých, ktorí to počuli. „Áno,“ odpovedal biskup, „Boh si želá zjednotiť všetkých ľudí v jedinej svätej viere, pretože existuje len jeden Boh, takže môže existovať iba jedno pravé náboženstvo.“ Náboženstvo, ktoré vymysleli nekatolíci, je ale plytkým výsmechom. Náboženstvo ustanovené naším Pánom Ježišom Kristom je jediné pravé, jedine to bude trvať navždy, je určené na zjednotenie všetkých ľudí v rámci posvätného objatia, takže bude len jedno stádo a jeden pastier. Tento božský pastier je náš Pán Ježiš Kristus, neviditeľná hlava svätej rímsko-katolíckej cirkvi, ktorej viditeľnou hlavou je náš svätý otec pápež, nástupca svätého Petra.“

Diabol mlčal zahanbený pred celým zástupom. A biskup ho vyhnal skrze Najsvätejšiu sviatosť. Popoludní toho istého dňa začal diabol plakať: „Ach, vy si myslíte, že ma môžete vyhnať týmto spôsobom. Nemáte tu potrebných ľudí od biskupa. Kde sú dekan a arcidekan? Kde sú kráľovi sudcovia, kde je hlavný sudca, ktorý bol vydesený na smrť tej noci? Vo väzení? Kde je kráľov prokurátor? Kde sú jeho advokáti a poradcovia? Kde je súdny úradník?“ (Diabol sa zmienil o každom z nich.) „Neodídem, kým sa tu všetci nezídu. Keby som odišiel teraz, aký dôkaz by ste mohli dať kráľovi o všetkom, čo sa stalo? Myslíte si, že ľudia vám uveria? Nie! Nie! Je veľa ľudí, ktorí by vzniesli námietky. Svedectvo týchto obyčajných ľudí by malo len malú váhu. Je pre mňa utrpením, keď musím povedať, čo musíte urobiť. Nech je prekliata hodina, v ktorej som sa prvýkrát posadol túto odpornú ubožiačku.

Biskup odpovedal: „Páči sa mi tvoje drísty. Je tu dosť svedkov. Tých, ktorých tu ale spomínaš, ty tu nie sú nevyhnutní. Odíď! A vzdaj Bohu slávu. Odíď do pekelných plameňov!“

„Áno, odídem, ale nie dnes. Dobre viem, že musím odísť, poznám svoj rozsudok, som nútený odísť.“

„Je mi jedno, že sa trápiš,“ povedal biskup, „budem ťa vyháňať silou Božou: najdrahšou Krvou nášho Pána Ježiša Krista.“

„Áno, musím sa ti poddať,“ zavrčal démon divoko. „A mučí ma, že ti musím tú česť vzdať.“

Biskup teraz vzal do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a držal ju tesne pred tvárou posadnutej ženy. Nakoniec bol Satan nútený odísť ešte raz. Nasledujúce ráno po skončení procesie slávili svätú omšu ako obvykle. Počas premenenia zdvihlo posadnutú ženu dvakrát do výšky šesť stôp a hneď spadla na zem. Keď biskup tesne pred modlitbou Otčenáš vzal ešte raz do rúk Najsvätejšiu hostiu a pozdvihol ju spolu s kalichom, posadnutá žena bola opäť vynesená do výšky 6 stôp aj spolu s pätnástimi, ktorí ju držali a opäť padla na zem.

Všetci prítomní boli naplnení úžasom a hrôzou. Nemecký nekatolík Voske padol na kolená, rozplakal sa a v tom momente sa obrátil hovoriac: „Ach, teraz pevne verím, že diabol naozaj posadol toto úbohé stvorenie. Verím, že toto je skutočne Telo a Krv Ježiša Krista, ktorý ho z nej vyhnal. Pevne verím, že už viac nezostanem nekatolíkom.“ Po omši začal exorcizmus ako obvykle.

Biskup povedal: „Teraz musíš odísť. Preč s tebou, zlý duch!“

„Áno,“ povedal Satan, „je pravda, že musím odísť, ale ešte nie. Neodídem až kým nenastane tá hodina, v ktorej som prvýkrát posadol toto úbohé stvorenie.“

Nakoniec biskup vzal do ruky Najsvätejšiu Sviatosť a povedal: „V mene Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého – v mene Najsvätejšieho Tela Ježiša Krista tu prítomného, ti prikazujem, zlý duch, odíď!“

„Áno, áno, je to pravda!“ vykrikoval divoko. „Je to pravda, je to Božie telo, musím to priznať, pretože to som nútený! Mučí ma, že musím toto priznať, musím … Hovorím pravdu len keď som nútený. Pravda nie je zo mňa. Pochádza od môjho Pána a Majstra. Vstúpil som do tohto tela na základe Božieho povolenia.“

Biskup teraz držal sviatosť v blízkosti tváre posadnutej ženy. Démon sa skrúcal v strašnej agónii. Snažil sa rôznymi spôsobmi uniknúť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Po dlhšej dobe vyšiel z úst Nicoly čierny dym. Padla do mdlôb a opäť sa prebrala iba skrze Najsvätejšiu Sviatosť. 8. februára nastal deň určený Bohom, keď mal Satan opustiť Nicolu navždy. Konečne teda nadišiel. Po slávnostnom sprievode začal biskup posledný exorcizmus.

„Nebudem sa ťa viac vypytovať,“ povedal biskup Satanovi. “Keď plánuješ odísť, okamžite ťa vyháňam silou živého Boha a vzácnym Telom a Krvou Ježiša Krista, jeho milovaného Syna, prítomného vo Sviatosti oltárnej.“

„Ha, áno!“ zavrčal démon. „Vyznávam, že Boží Syn je tu skutočne prítomný, je to môj Pán a Majster. A mučí ma, keď to musím priznať, ale som nútený.“ Potom niekoľkokrát divoko a nadpozemska zavrčal: „Áno, je to pravda, musím to priznať, som nútený odísť silou Božieho Tela tu prítomného. Musím – musím odísť. Musím ísť tak skoro a musím priznať túto pravdu, ale táto pravda nie je odo mňa, pochádza od môjho Pána a Majstra, ktorý ma sem poslal a ktorý mi prikazuje a núti verejne vyznávať pravdu.”

Biskup potom vzal do rúk Najsvätejšiu Sviatosť a držal ju vysoko. Povedal s vážnosťou v hlase: „Zlý a nečistý duch, Belzebub, ty nepriateľ večného Boha! Pozri na drahocenné Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, svojho Pána a Majstra. Žiadam ťa v mene a v moci nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka, ktorý je tu prítomný, odíď okamžite a navždy z tohto Božieho stvorenia. Vráť sa do najhlbších hlbín pekla a tam buď trýznený na veky. Odíď, nečistý duch, choď preč – hľa, tu je Tvoj Pán a Majster!“

Po týchto oslavných slovách a pri pohľade na nášho sviatostného Pána sa úbohá posadnutá žena zmietala. Jej končatiny pukali, akoby sa v nej kosti lámali. Pätnásti silní muži ju sotva udržali, tiekol z nich pot. Satan sa pokúsil ujsť z prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Ústa Nicoly bola doširoka otvorené, jazyk jej visel ku brade, tvár mala strašne napuchnutú a pokrútenú a farba sa zmenila zo žltej na zelenú až šedú a modrú, takže už nevyzerala ako ľudská bytosť. Bola to skôr tvár zahanbeného vteleného démona. Všetci prítomní sa triasli hrôzou, zvlášť keď počuli divoký výkrik démona, ktorý znel ako hlasné bučanie divokého býka. Padli na kolená a so slzami v očiach začali kričať: „Ježišu, zmiluj sa!“

Biskup naďalej naliehal na Satana. Zlý duch konečne odišiel a Nicola spadla bezmocne do náručia svojich ochrancov. Stále však zostala šokovaná. V takomto stave ju videli sudcovia a všetci prítomní ľudia. Bola skrútená do klbka. Biskup teraz padol na kolená, aby jej ako zvyčajne podal sviatosť. Ale náhle sa démon vrátil v divokej zúrivosti, snažil sa chytiť ruku biskupa a dokonca sa pokúšal uchopiť samotnú Najsvätejšiu Sviatosť. Biskup ustúpil a Nicolu opäť vynieslo do vzduchu. Biskup padol na kolená trasúc sa hrôzou bledý na smrť.

Znova však nabral odvahu. Pustil sa do démona držiac v ruke Najsvätejšiu Sviatosť a až po dlhej chvíli sa démon prekonaný silou Najsvätejšieho Tela nášho Pána vzdal a ušiel v podobe dymu, blesku a hromu. Takto bol démon napokon vyhnaný v piatok popoludní o tretej hodine, teda v ten istý deň a hodinu, keď náš Náš Pán triumfoval nad peklom svojou svätou smrťou.

Nicola bola teraz úplne vyliečená. Mohla ľahko pohybovať ľavou rukou. Padla na kolená a ďakovala Bohu rovnako ako dobrému biskupovi za všetko, čo pre ňu urobil. Ľudia plakali radosťou a spievali hymny chvál a vďakyvzdania na počesť nášho drahého Pána v Najsvätejšej Sviatosti. Zo všetkých strán bolo počuť výkriky: „Ach, aký veľký zázrak! Ach, vďaka Bohu, že som bol toho svedkom! Kto teraz môže pochybovať o skutočnej prítomnosti nášho Pána Ježiša Krista vo Sviatosti oltárnej?! Mnohí prítomní nekatolíci tiež hovorili: „Teraz veríme v prítomnosť Nášho Pána v Najsvätejšej sviatosti, videli sme ho na vlastné oči, už nezostanem nekatolíkom. Sú prekliati tí, vďaka ktorým sme poblúdili! Teraz rozumieme a chápeme, aké dobro sa nachádza v Svätej obeti omše!“

Zaintonovali slávnostné Te Deum, organ zazvučal a zvony veselo vyzváňali. Celé mesto bolo naplnené radosťou.

Tento veľký triumf Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti nad satanom sa uskutočnil v prítomnosti viac ako 150 000 ľudí – v prítomnosti cirkevných a občianskych orgánov mesta, nekatolíkov i katolíkov.

 

Tento príbeh bol prevzatý z kapitoly 5 knihy The Holy Sacrifice of the Mass (Svätá obeť omše) od otca Michaela Mullera, C.Ss.R. (Imprimatur: arcibiskup McClosky, New York – 1884). Publikované spoločnosťou TAN Books.

 

il. obr.: tu

Zdieľajte
  • 623
  •  
  •  
    623
    Shares