Keď som na jeseň 1992 prišla na univerzitnú pôdu, verejné Segatashyove zjavenia sa už pred viac ako deviatimi rokmi skončili. A kazateľské misie, na ktoré ho Ježiš poslal do Burundi, Zairu a Rwandy, sa skončili bez toho, aby som mala možnosť stretnúť ho osobne alebo byť svedkom jeho zjavenia. Najfrustrujúcejšie bolo, že počas svojej kazateľskej misie v mojej krajine koncom osemdesiatych rokov navštívil moje rodné mesto Mataba, a ja som tam nebola! Takmer každý, koho som poznala, ho počul hovoriť a podal mu ruku, ale ja som práve nastúpila na internátnu školu v severnej Rwande a nemala som sa ako dostať domov.

„No dobre, stále mám nahrávky zjavení Segatashyu v Kibehu,“ pomyslela som si. „Budem sa musieť uspokojiť s ich počúvaním.“ Zmierila som sa s tým, že Segatashyu nikdy osobne nestretnem… Ale rezignovala som predčasne.

Stalo sa to koncom októbra v mojom prvom ročníku. Bola som v izbe na internáte a učila som sa na test z chémie, keď do dverí vtrhla moja kamarátka Marie s obrovským úsmevom na tvári.

„Keby som ťa mohla predstaviť komukoľvek na svete, bez ohľadu na to, aký je bohatý alebo slávny, s kým by som ti mala dohodnúť stretnutie?“

Marie mala povesť žartovníčky. Bola som si istá, že sa chystá zo mňa vystreliť, aby som vyzerala hlúpo alebo bláznivo.

„Prečo sa pýtaš? Stretla si na univerzite americkú fi lmovú hviezdu, ktorá chce prísť na obed? Eddieho Murphyho alebo Sylvestra Stalloneho?“ zasmiala som sa a vymenovala jediných dvoch slávnych hollywoodskych hercov, o ktorých som vedela. „Nie, myslím to vážne. A je to lepšie ako nejaká stará filmová hviezda. Premýšľaj! Neexistuje na celom svete niekto, koho by si chcela stretnúť, ale myslela si si, že sa to nikdy nestane?“

Pokrútila som hlavou. Netušila som, o čom moja kamarátka hovorí… Až kým som si nevšimla, že v pravej ruke drží ruženec. Aj keď si zo mňa rada robila žarty, Marie milovala Pannu Máriu a Ježiša rovnako ako ja a vedela, aká som zapálená pre Kibeho a vizionárov.

„Nežartuješ, však nie, Marie?“

„Nežartujem, Immaculée.“

„Chceš povedať, že by si ma mohla predstaviť osobe, ktorú chcem stretnúť najviac?“

„Presne tak!“

„Nehovoríš o Segatashyovi, však nie?“ spýtala som sa, hodila učebnicu na zem a vyskočila na nohy.

„Áno, hovorím. Je priamo tu, v areáli školy!“ zvolala.

„Nie je!“ zakričala som.

„Je!“ zakričala Marie späť.

„Nie!“

„Áno!“

„Musíš mi všetko povedať. Hneď teraz. Kde si ho videla, čo tu robí, ako vyzerá, povedal ti niečo? Povedz mi to!“

Marie mi povedala, že jej mama, ktorá bola rovnakou fanatičkou Kibeha ako ja, sa dozvedela od kamarátky zo svojej modlitbovej skupiny v Kigali, ktorá to počula od rehoľníčky z Butare, že Segatashya dostal prácu v univerzitnej kaplnke, kde pomáha školskému kňazovi s prácami a robí manuálne práce okolo fary. Niekoľko hodín týždenne pracuje aj v školskej knižnici. „Ach, to je asi len fáma,“ povzdychla som si.

„Nie, Immaculée,“ naliehala moja kamarátka. „Poznáš moju mamu − keď ide o novinky z Kibeha, má skvelé kontakty.“

„Uvidíme,“ povedala som, vybehla som z dverí a utekala čo najrýchlejšie do kaplnky. Keď som dorazila do kňazovej kancelárie, lapala som po dychu a na chvíľu som si sadla na schody, aby som sa vydýchala.

Nemohla som uveriť tomu, ako som sa tešila… A aká som bola nervózna. Keď som vošla do kňazovej kancelárie, mohla som sa ocitnúť tvárou v tvár niekomu, kto hľadel na Kristovu tvár.

Od svojich prvých detských spomienok som sa zamýšľala nad Božou podstatou. Už od svojich štvrtých alebo piatych narodenín som celé hodiny premýšľala, ako Boh vyzerá, či sa v daný deň usmieva alebo je smutný; či niekedy spí; a ak spí, aká veľká je jeho posteľ… Keď som bola staršia, moje otázky sa, samozrejme, stávali zložitejšími, ale myšlienky o stvorení, večnosti, spáse a povahe dobra a zla sa vždy týčili v popredí mojej mysle.

Teraz som sa mohla stretnúť s niekým, kto sa pravidelne stretával s Ježišom a komu možno viac ako komukoľvek inému na svete boli zjavené tajomstvá vesmíru. Možno by mi Segatashya prezradil tajomstvá, ktoré mu Pán prezradil o nebi a ktoré nikdy nikomu inému nepovedal. Všetko bolo možné.

Tento úryvok pochádza z knihy Chlapec, ktorý sa stretol s Ježišom, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.