Starý zákon

Sprvoti som uzrela, ako sa predo mnou otvára nekonečný priestor plný svetla. A v ňom som uvidela kdesi vysoko ešte jasnejšiu guľu podobajúcu sa slnku. Cítila som, že v tomto slnku spočíva jednota Trojice. Sama pre seba som ju nazvala harmóniou. Uzrela som, že z nej vychádza zvláštny pohyb – akoby vzájomne sa prestupujúce žiarivé …

Po istej chvíli som uvidela, ako Adam a Eva blúdia sem a tam a sú veľmi zarmútení. Zahaľovalo ich šero, šli odstúpení od seba, ako keby hľadali niečo, čo stratili. Hanbili sa jeden pred druhým. Každým krokom zostupovali nižšie a nižšie. Vyzeralo to, ako keby pôda pod ich krokmi vždy ustupovala. Všetko sa potom zahalilo …