Prečo nie je Judáš svätý?

“Sv. Judáš Iškariotský, oroduj za nás!” – tak toto nikdy nikto nepovedal. Prečo nie? Prečo nie je Judáš Iškariotský medzi Dvanástimi, ktorých Kristus prijal za svätých?

Je to jednoduché. Zradil Krista. Nuž, ale kto z nás ho nezrádza? Každý skutočný svätec sa bije do pŕs a uznáva, že je hriešnikom. A nezabúdajme, že svätý Peter, jeden z dvanástich a tiež prvý pápež, dôrazne vyhlasoval svoju vernosť Kristovi, no medzi Poslednou večerou a východom slnka zaprel Krista trikrát!

Takže, aký je medzi Judášom a ostatnými apoštolmi rozdiel? Aký je rozdiel medzi hriešnikom, zradcom, ktorý sa stane svätým, a nami? Môžeme si pomôcť príkladom Šimona Petra a Judáša Iškariotského – jeden je svätec, druhý nie.

Svätý Peter zradil Krista výkrikmi a nadávkami uprostred davu, zatiaľ čo Judáš Iškariotský zradil Krista v tme, tichosti a v sprisahaní. Svätý Peter si myslel, že poznal lepšie pravdu o svojej odvahe a slabosti než jeho Pán. Judáš Iškariotský, ktorý bozkom zradil svojho Pána, si myslel, že pozná Božieho Pomazaného lepšie než Kristus. Obaja zblúdili – sv. Peter mal iné predstavy o samom sebe a Judáš Iškariotský mal iné predstavy o Kristovi.

Svätý Peter, ktorý bol svedkom premeny Krista na hore Tábor, sa rozhodol spoliehať sa na svoju vlastnú silu skôr než by sa pokorne a múdro spoľahol na silu Krista. Judáš Iškariotský, ktorý bol svedkom troch rokov Kristovej verejnej služby, si myslel, že je múdrejší ako Kristus, a pokúsil sa podriadiť Božieho pomazaného svojej vlastnej ľudskej múdrosti, skôr než by sa mohol spoliehať na Božiu múdrosť.

Čo majú títo dvaja spoločné? Obaja odbočili pohľadom od Krista a hľadeli na seba. Môžeme sa aj my sami seba spýtať: “Nie sú obaja podobní aj nám? Nespoliehame sa tiež na vlastnú silu a múdrosť? Nepozeráme sa častejšie na seba než na Krista, ktorého vyhlasujeme za svojho Pána a Majstra?”

Pre previnilé ľudské bytosti, akými sme všetci, by malo byť rozhodujúce voľba toho, čo máme spoločné so svätým Petrom a Judášom Iškariotským. Veľký týždeň je časom na to, aby sme rozpoznali naše hrozby a sľub.

Našou hrozbou je to, keď rozpoznáme úplnú hrôzu a obludnosť nášho hriechu, ale časom sa s touto situáciou vyrovnáme. A tak zavraždíme vtelené Slovo, Božieho Syna. Takýmto spôsobom sa dopracujeme skôr k zúfalstvu než k obráteniu.

Obaja sv. Peter a Judáš Iškariotský si uvedomili hrôzu svojho hriechu. Peter zradil impulzívne, Judáš zradil zámerne – obaja zradili svojho Majstra.

Peter apoštol horko zaplakal. To nám hovorí Písmo. Veľmi  ľutoval svoj hriech. Keď ho jeho vzkriesený Majster privítal, bol ohromený, že nebol ani zabitý ani skritizovaný, ale bolo mu odpustené, bol uzdravený a poverený veľkou misiou. Zmŕtvychvstalý Kristus povedal tomuto svojmu kajúcemu zradcovi tieto slová: “Pas moje ovce.”

Judáš Iškariotský, ktorý na vlastných rukách videl krv nevinného človeka, svojho Pána, v zomrel v zúfalstve vlastnou rukou. Hriechom sa od Krista vzďaľujeme. No kým žijeme, môžeme sa stále kajať a tak nájsť milosť Krista, ktorý nás draho vykúpil. Judáš svojím zúfalstvom odmietol nájsť vzkrieseného a milosrdného Krista.

A tak, priatelia, počas tohto Veľkého týždňa máme my hriešnici možnosť si vybrať. Pripustíme pochabosť, hrubosť a zlobu našich hriechov? Ak tak urobíme, čo budeme robiť ďalej? Stále je čas oľutovať hriechy a stať sa svätým ako Peter, ktorý zradil, ale napokon sa vrátil k nášmu milosrdnému Pánovi.

Alebo sa budeme skrývať pred Kristom, odťahovať sa od neho a pohŕdať jeho milosrdenstvom? Práve túto strašnú voľbu, ktorú musí každý poctivý hriešnik podstúpiť, musíme učiniť najmä teraz počas Veľkého týždňa.

Dni Veľkého týždňa nám budú zbytočné, ak si nevykonáme dostatočne sviatosť zmierenia a budeme premýšľať či veriť a mať nádej. Obráťme sa k Pánovi, kým je ešte čas!

Zdieľajte
  • 14
  •  
  •  
    14
    Shares