Zvuk zvonov v cirkevnej tradícii

Mnohí z nás poznajú zvuk zvonov z kostolných veží …. Oznamujú nám začiatok, ale aj koniec niečoho…

Použitie zvonov v cirkvi sa datuje do 5. storočia, kedy ich svätý Pavlín, biskup z Noly, predstavil ako prostriedok na zvolávanie mníchov na modlitbu. Tradícia sa postupom času zaužívala a zvony sa začali používať ako výzva pre veriacich k pobožnostiam v chráme. Používajú sa však aj na rôzne účely v rehoľnom živote, ako napríklad v Božskej liturgii, poznáme zvonenie Svätého zvona, alebo kde zvonenie predstavuje príchod Krista do spoločenstva. A tiež umieráčik – zvon, ktorý zvoní, aby oznámil smrť, prechod duše človeka do ďalšieho života. Ale používanie zvonov má hlbšiu históriu … Zvony sú v Starom zákone spomenuté na 4 miestach.

Dolu, na jeho spodnom okraji, pripevníš dookola granátové jablká z belasého a červeného purpuru a karmazínu – pôjdu dookola celého okraja – a medzi ne zlaté zvončeky tak, že sa po okraji plášťa budú dookola striedať zlaté zvončeky s granátovými jablkami. Áron ho bude nosiť, keď bude konať službu, aby ho počuli zvoniť, keď bude vchádzať do svätyne pred Pána a keď bude vychádzať, aby nezomrel. (Exodus 28: 33-35 )

V tejto kapitole opisuje autor rúcho, ktoré nosil veľkňaz Áron, keď pristupoval k arche zmluvy vo svätyni. Tento popis úžasne ozdobeného kňazského rúcha Árona sa opakuje aj v Ex 39, 25-26 a opäť v Sir 45, 9

Z čistého zlata narobili zvončekov a upevnili ich medzi granátové jablká, striedavo jeden zvonček a jedno granátové jablko okolo celého okraja plášťa pre službu, ako Pán prikázal Mojžišovi. (Ex, 39, 25-26)

Zvončeky boli pravdepodobne súčasťou Áronovho rúcha, aby vytvorili „radostný zvuk Bohu”, čo je postoj, ktorý by mal človek zaujať, ako je opísané v Žalme 98, 4 –

Na chválu Božiu jasaj, celá zem; plesajte, radujte sa a hrajte.

Z tohto dôvodu zvončeky spojené s vetvičkami vianočného stromčeka predstavujú radosť z dňa prichádzajúcej spásy, ale aj z Ježiša ako najvyššieho kňaza (náznak v biblických židovských kňazských rúchach).

Zvony boli tiež používané pri klaňaní sa Bohu v dávnych časoch tak, ako je uvedené vo verši:

V ten deň bude na hrkálkach koní: „Sväté Pánovi.“ A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom. (Zach 14, 20)

Staroveké cimbaly spomenuté v žalme 150, 5 sú podobné ako džbány na vodu s veľmi širokým otvorom navrchu, v tvare podobnom dnešným zvonom:

Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. ALELUJA

Je zrejmé, že vekmi bolo poslanie zvonov spojené s pozvaním na bohoslužbu a modlitbu …. Ale v dnešnej dobe, s plačom z prenasledovania v niektorých krajinách a zvukom falošného sekularizmu, sa zdá, že je zvonenie zvonov skôr stenajúcim tichom nesúcim sa z veží chrámov… Niekde medzi prenasledovaním a ospravedlnením sa z toho, že sme politicky korektní, aby sme neznepokojovali miestne „nekresťanské” alebo “nekatolické“ komunity, sme umlčali zvony z kostolov! Takže ten sladký zvuk počujeme už omnoho menej ako kedysi …

Takže je tu výzva, aby sme zachovali slávnostný a vznešený zvuk zvonov zo zvoníc a veží chrámov. Nechajte ich mocný zvuk prehovoriť do našich vnútorných citov, aby prebúdzali naše duše z duchovného spánku.

Keď nás hodinky informujú o každej hodine, keď nám oznamujú prechod roka a príchod nového roku, zvuk zvonov zostáva pripomienkou večnosti – kde „už nie je čas“. (Rev. 10, 6)

a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: „Času už nebude!“

Zdieľajte
  •  
  •  
  •