Zjavenie Panny Márie v Akito

Takmer neznáme zjavenie Panny Márie z Japonska, o ktorom vieme, je jedným z mála, ktoré Cirkev považuje za nadprirodzené.

12. júna 2018 bolo 45. výročie zjavenia v Akite v Japonsku. Toto zjavenie je trochu zabudnuté, pretože bolo akoby skryté predchádzajúcimi a stále spomínanými udalosťami vo Fatime. Avšak, biskup diecézy, v ktorej leží mesto Akita, našiel to, čo v ňom bolo pokračovaním Fatimy.

Presvätá Bohorodička dala v roku 1973 sestre Agnes Katsuko Sasagawa v Japonsku v Akite, cez sochu Márie tri posolstvá. Najdôstojnejší otec, biskup John Shojiro Ito v Niigata v Japonsku, prehlásil v apríli 1984 udalosti v Akite – po rokoch rozsiahleho vyšetrovania – za udalosti nadprirodzeného pôvodu a slovami: „Posolstvo z Akity je posolstvom z Fatimy,“  povolil v celej diecéze úctu Matky Božej z Akity. Kardinál Jozef Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku viery, dáva v júni 1988 vo Vatikáne definitívne stanovisko k udalostiam. „Biskup Ito si bol istý, že Akita bola predĺžením Fatimy a kardinál Ratzinger mi osobne potvrdil, že tieto dve posolstvá, z Fatimy a Akity sú v podstate rovnaké,“ prehlásil Ho Dee, bývalý filipínsky veľvyslanec vo Vatikáne.

Začnime však od začiatku, v deň 12. júna 1973. Nepočujúca sestra Agnesa Sasagawa uvidela silné biele svetlo, ktoré vychádzalo zo svätostánku kláštornej kaplnky. Toto sa opakovalo aj v nasledujúcich dvoch dňoch.

Potom prešli dva týždne a rehoľná sestra znova uvidela svetlo, ktoré vychádzalo zo svätostánku. Okrem toho videla „dav klaňajúcich sa adorujúcich duchovných bytostí – anjelov“ zhromaždených okolo Eucharistického Krista.

5.júla sa sestra Agnes vo večerných hodinách modlila v kaplnke, keď jej rukou prešla neznesiteľne ostrá bolesť. Otvorila dlaň a uvidela na nej hojne krvácajúcu ranu v tvare kríža.

Na druhý deň ráno prišla Agnes znovu do kaplnky, kde bola socha Panny Márie, vysoká jeden meter, vyrezaná z dreva stromu privezeného z Izraela.

„Naraz som pocítila, ako drevená socha ožíva, zbadala som, že je zaplavená oslňujúcim svetlom. Inštinktívne som sa sklonila hlboko k zemi a v tej chvíli v mojich hluchých ušiach zaznel hlas,“ spomína Agnes. „Moja dcéra, moja novicka, uposlúchla si ma, všetko si opustila, aby si ma nasledovala. Trpíš svojou hluchotou? Tvoje uši budú uzdravené, buď si tým istá. Buď trpezlivá. Spôsobuje ti rana na tvojej ruke utrpenie? Modli sa za napravenie hriechov ľudí. Každá osoba tejto komunity je mojou nevymeniteľnou dcérou. Modlíš sa dobre pri službe Eucharistie? Keď chceš, pomodlíme sa spoločne.

„Najsvätejšie Srdce Ježišovo, skutočne prítomné vo svätej Eucharistii, 

zasväcujem ti svoje telo a svoju dušu, aby som bola úplne spojená s tvojím Srdcom, 

ktoré sa obetuje každý okamih na všetkých oltároch sveta, 

aby vzdávalo chválu Otcovi a vzývalo príchod jeho kráľovstva. 

Prosím ťa, prijmi moju pokornú obetu. 

Použi ma tak, ako ty chceš, na slávu Otca a na spásu duší. 

Najsvätejšia Matka Božia, nedovoľ, aby som bola odlúčená od tvojho božského Syna. 

Prosím ťa, bráň ma a chráň, ako svoju zvláštnu dcéru. Amen.“

Keď sa domodlila, nebeský hlas jej povedal: „Modli sa veľmi za pápeža, biskupov a kňazov. Od svojho krstu si sa za nich verne modlila, pokračuj v modlitbe. Povedz svojmu predstavenému všetko, čo sa dnes stalo a počúvaj ho vo všetkom, čo ti povie. On prosil, aby si sa horlivo modlila.“

Socha potom opäť nadobudla svoj obvyklý výzor, ale ešte toho istého dňa sa na jej pravej ruke objavila rovnaká rana ako na dlani sestry Agnes a rovnako krvácala. Utrpenie vizionárky skončilo 28. júla: bolestivý kríž zmizol. V tom istom čase prestala krvácať aj socha Panny Márie. Avšak rana na jej ruke zostala.

V sobotu, na sviatok Michala archanjela, si jedna sestra všimla, že sa socha leskne, akoby od potu. Sestry utierali pot spoločne, ale celé telo ním bolo, napriek osušovaniu neustále zmáčané. Potom si uvedomili, že vata, ktorou sochu utierali, vydáva rajskú vôňu. Vôňa zostala v kaplnke po celých štrnásť dní.

3.augusta 1973 sa jej nebeský hlas pýtal: „Moja dcéra, moja novicka, miluješ Pána? Ak Pána miluješ, načúvaj tomu, čo ti mám povedať. Je to dôležité, veľmi… budeš to musieť oznámiť svojmu predstavenému. Mnoho ľudí na tomto svete uráža Pána. Prosím duše, aby Ho utešili a zmierňovali hnev nebeského Otca. Túžim so svojím Synom po dušiach, ktoré svojim utrpením odčinia úbohosť hriešnikov a nevďačníkov. Aby svet mohol spoznať Jeho hnev, nebeský Otec pripravuje veľký trest pre celé ľudstvo.

Veľakrát som so svojim Synom zasahovala, aby som utíšila Otcov spravodlivý hnev. Aby som predišla príchodu pohrôm, ponúkla som mu Utrpenie Syna na kríži, Jeho Prečistú (Najdrahšiu) Krv a milované duše, ktoré Ho upokojili vytvorením reťaze duší – obetou.

Modlitba, pokánie a odvážne obety môžu Otcov hnev obmäkčiť. 

To žiadam aj od vašej komunity. Aby milovala chudobu, aby sa posväcovala a modlila sa za odčinenie vďačnosti a urážok mnohých ľudí.

Modlite sa modlitbu služby Eucharistie s uvedomením si jej významu, dajte to do praxe a obetujte na uzmierenie za hriechy všetko to, čo Boh môže zoslať. Nech sa každá snaží, podľa svojich možností, odovzdať sa úplne Pánovi.

Aj vo svetských veciach je modlitba nevyhnutná. 

Už duše, ktoré si prajú sa modliť, sú na ceste do spoločného zhromaždenia. Nemusia dávať veľkú pozornosť forme, buďte verní a zapálení v modlitbe na utešenie Pána.“

Po chvíľke ticha začula Agnes znovu hlas: „Je to, čo si myslíš v srdci pravdou? Si skutočne rozhodnutá stať sa zavrhnutým kameňom? Moja novicka, ty, ktorá chceš bezvýhradne patriť Pánovi, byť hodnou nevestou Ženícha, urob svoj sľub vediac, že musíš byť pribitá na kríž tromi klincami. Tieto tri klince sú chudoba, cudnosť a poslušnosť. Základom je poslušnosť. Nechaj sa, v úplnej opustenosti, viesť tvojim predstaveným, on ťa bude vedieť pochopiť a viesť ťa.“

13. októbra 1973, vo výročný deň posledného zjavenia vo Fatime, si Agnes v kaplnke kľakla, vybrala ruženec a prežehnala sa. Pocítila, že socha znovu vydáva onú nebeskú vôňu a vzápätí doľahol k jej hluchým ušiam nevýslovne krásny hlas: „Moja dcéra, načúvaj dobre tomu, čo ti chcem povedať. Upovedomíš o tom svojho predstaveného.“

Hlas sa na chvíľočku odmlčal, aby neskôr pokračoval: „Ako som ti povedala, ak sa ľudia nebudú kajať a nepolepšia sa, Otec uvalí na celé ľudstvo hrozný trest. Bude to trest horší ako potopa, taký, aký nikto doteraz nevidel. Z neba bude padať oheň a zničí veľkú časť ľudstva, rovnako dobrých ako aj zlých, neušetrí ani kňazov, ani veriacich. Tí, čo prežijú, budú takí zničení, že budú na mŕtvych žiarliť. Jedinými zbraňami, ktoré vám zostanú, budú ruženec a znamenie ponechané mojim Synom. Modlite sa každý deň modlitbu ruženca. Modlite sa s ružencom za pápeža, biskupov a kňazov.

Dielo diabla prenikne aj do Cirkvi takým spôsobom, že bude kardinál proti kardinálovi, u biskupa vznikne nepriateľstvo voči biskupovi. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú spolubratmi opovrhovaní. Budú vyhodení z chrámov a od oltárov, cirkev bude plná tých, ktorí prijímajú kompromisy a diabol bude mnohých kňazov a zasvätených duší tlačiť do toho, aby zanechali svoju službu Pánovi.  Démon bude neúprosný zvlášť voči dušiam zasväteným Bohu. Myšlienka straty tak mnoho duší je príčinou smútku mojej duše. Ak sa hriechy rozmnožia čo do počtu a závažnosti, nebude pre nich viacej ospravedlnenia. Hovor k svojmu predstavenému s odvahou, on bude vedieť povzbudiť každého z vás k modlitbe a k dosiahnutiu nápravy. Je to váš biskup Ito, ktorý riadi tvoju komunitu.“

Nebeský hlas potom dodal: „Stále máš čosi, čo sa ma chceš opýtať? Dnes je to poslednýkrát, čo hovorím s tebou živým hlasom. Oddnes budeš poslúchať poslaného k tebe, tvojho predstaveného. Veľmi sa modli modlitby ruženca. Len ja vás môžem zachrániť pred hrôzami, ktoré sa blížia. Tí, ktorí vložia svoju dôveru do mňa, budú zachránení.“

13. októbra 1974 sa sestra Agnes modlila pred Najsvätejšou Sviatosťou a vtedy bola zo svojej hluchoty náhle uzdravená. Zatelefonovala bikupovi Itovi a rozprávala sa s ním ako počujúca.14. októbra 1974 lekár potvrdil, že Agnes má normálny sluch. Boh však od nej žiadal, aby priniesla obeť a preto o šesť mesiacov neskôr Agnes znovu ohluchla, ale v roku 1982, na sviatok Zoslania Ducha Svätého, bola už zo svojej hluchoty uzdravená definitívne.

Socha Panny Márie začala od 4. januára 1975 plakať, celkovo v počte 101 krát! Naposledy sa úkaz uskutočnil 15. septembra 1982. Svedkom sĺz bolo celkom 2 tisíc. ľudí. Dokonca aj miestny biskup Ito videl slzy. Taktiež dvakrát preskúmal tekutinu vychádzajúcu zo sochy a zistil, že je slaná a podobná ľudským slzám.

Tieto dojmy boli potvrdené vedeckými poznatkami prof. Kaoru Sagisaki – súdneho špecialistu. Vedec skúmal, navyše všetky tekutiny, ktoré socha vydávala, a potvrdil záver: „krv ľudského pôvodu, skupina B, ľudský pot a slzy skupina AB“. V deň, kedy socha začala prelievať slzy, zjavil sa sestre Agnes anjel a povedal jej: „Nečuduj sa, že Madona plače. Každá jedna duša, ktorá sa obráti, je jej Srdcu drahá. Prejavuje svoju bolesť, aby oživila vašu vieru, ktorá je tak veľmi naklonená k vlažnosti. Teraz, keď ste videli jej drahocenné slzy, šírte na jej útechu úctu k nej pre jej slávu a pre slávu jej Syna.“

Panna Mária si žiada zmierne duše. Duše, ktoré sa modlia a odčiňujú hriechy proti jej Synovi. Zdôrazňovala dôležitosť ruženca a ochotu prijať od Boha čokoľvek (každodenné bolesti) a obetovať ich na odčinenie mnohých hriechov páchaných v tejto dobe vo svete a zvlášť prosila o modlitbu za pápeža, biskupov, kňazov i rehoľníkov a o modlitby pred Najsvätejšou Sviatosťou.

Zdroj: pl.aleteia.org

Kto je sestra Agnes?

Keď mala sestra Agnes Katsuko Sasagawa devätnásť rokov, po zle vykonanej operácii slepého čreva jej ochrnul nervový systém. Šestnásť rokov bola nehybná, prevážali ju do rôznych nemocníc, kde podstúpila mnoho operácií. Na jednej klinike sa zoznámila s ošetrujúcou sestrou, dobrou katolíčkou, ktorá jej dala základy viery. Zdravotný stav sa jej aj vďaka tejto ošetrovateľke postupne zlepšil. Agnes sa začlenila do spoločenstva sestier Panny Márie v Nagasaki, po štyroch mesiacoch však opäť upadla do kritického stavu a desať dní ležala v bezvedomí. Jej stav považovali za beznádejný, napriek tomu sa, po pôsobení vody z Lúrd, ktorú jej posielali sestry z Nagasaki, znovu uzdravila. Aj preto sa v roku 1969 rozhodla vstúpiť do rádu Služobníc Eucharistie. V roku 1973 však celkom ohluchla, musela preto odísť za sestrami na samotu Yuzawadai, kde sa naučila čítať podľa pohybu pier.

Zdieľajte
  • 88
  •  
  •  
    88
    Shares