Bartolo Longo sa narodil v roku 1841 v zbožnej katolíckej rodine. Keď dospel, rozhodol sa študovať právo. Neapol v tom čase prechádzal obrovskou duchovnou krízou. Pohanstvo a satanizmus všetkého druhu prerástol do ohromujúcich rozmerov. Bartolo nebol proti týmto vplyvom imúnny a pod silným nátlakom okolia sa časom z neho stal satanistický kňaz, čo jeho rodinu veľmi zarmútilo. Jej členovia sa z celej sily snažili o jeho obrátenie. Keď satanizmus začal zožierať jeho myseľ, rodina ho presvedčila, aby si vykonal dobrú spoveď. V tom mu pomohol výrazne Alberto Radente, svätý dominikánsky kňaz, ktorému sa podarilo mladíka priviesť späť ku katolíckej viere a podporoval jeho oddanosť k modlitbe ruženca. Bartolo prežil zázračné obrátenie a v roku 1870 sa stal dominikánom – terciárom a rozhodol sa žiť život v pokání za všetky tie hrozné hriechy, ktoré spáchal voči cirkvi.

Jedného dňa však takmer podľahol hriechu zúfalstva, keď začal mať pocit, že Boh mu nikdy neodpustí všetky tie ohromné ​​hriechy spáchané voči cirkvi. V tom momente dostal však božskú inšpiráciu a spomenul si na prísľub Požehnanej Panny, že ona je pomocnicou a vždy pomôže vo všetkých potrebách tým, ktorí šíria oddanosť k jej ružencu. Rozhodol sa preto, že obnoví chátrajúcu kaplnku v Pompejách a bude šíriť povedomie o ruženci každému, kto bude ochotný počúvať. Začal teda rozdávať brožúrky o ruženci, aby pomohli ľuďom naučiť sa správne modliť túto silnú modlitbu. Takisto sa pokúsil nájsť obraz Panny Márie ružencovej, ktorý by bol vhodný umiestnenia do tejto kaplnky, ale dostala sa mu iba maľba objedená červami, z ktorej mal pocit, že je nehodná vzdávania úcty, hoci ju prijal z kláštora, kde bola uložená.

Ako Bartolo pokračoval vo svojej práci šírenia ruženca, spoločenstvo kaplnky sa nesmierne rozrastalo a mnohé zázraky sa začali spájať práve s Pannou Máriou z Pompejí. Uzdravenia a duchovné premeny sa objavili vďaka oddanosti v tejto novej svätyni. Ľudia sa zaviazali, že podporia a vybudujú veľký kostol, ktorý bude slúžiť k uctievaniu Panny Márie ružencovej.

V roku 1894 Bartolo a jeho žena odovzdali kostol do starostlivosti Vatikánu. Pôvodný obraz nachádzajúci sa v kláštore bol naposledy obnovený v roku 1965 a pápež Pavol VI. korunoval hlavu Ježiša a Márie diadémami, ktoré mu dali ľudia z Pompejí. Dňa 26. októbra 1980 bol Bartolo Longo blahorečený Jánom Pavlom II., ktorý ho nazval „mužom Madony“ a „Apoštolom ruženca“.

Modlime sa ruženec, aby sme obsiahli nebeskú pomoc Panny Márie v záchrane duší!

Tip na knihy: Ruženec – záchrana pre svet, 10 zázrakov ruženca, Rozjímanie nad ružencom. Knihy si môžete zakúpiť na stránke Zachej.sk.