Z narkomana mariánsky kňaz (zázrak Panny Márie z Medžugoria)

Heroín, kokaín, ópium, marihuana, nadmerné množstvo alkoholu, nehovoriac o halucinogénnych liekoch, ako sú napríklad huby (psilocybín) a LSD – väčšinu z nich konzumoval ešte pred svojou osemnástkou. Reč je o Donaldovi Callowyovi. Od jeho 14 rokov rástla závislosť čoraz silnejšie. To, čo znie ako úvod k románu Huntera S. Thompsona, sa skutočne odohralo a opisuje sa v autobiografii katolíckeho kňaza Donalda Callowaya od Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Tento kňaz rozpráva svoj dramatický a životný príbeh v knihe No Turning Back: A Witness to Mercy.

Ako mladík Calloway strávil svoje dospievanie vo veľkých aj malých pokušeniach, od hriechov tela – v neustálej promiskuite až po zločiny proti zákonu ako napríklad veľkú krádež tovaru v hodnote tisícov dolárov. K tomu večerné párty s priateľmi, drogy a počúvanie metalovej hudby.

V jednom bode svojho života sa Calloway stal stúpencom rockovej kapely Grateful Dead, ktorá mu umožnila vstup do psychedelickej kultúry. Táto skúsenosť mu zanechala veľké tetovanie Grateful Dead na jeho ruke. K dnešnému dňu ju má ako spomienku na minulosť, v ktorej žil. Minulosť, ktorú však opustil. Až do dnešného dňa nemá poňatie o tom, ako sa tam to tetovanie dostalo. Zrejme v čase oných nocí, keď sa pravidelne opíjal na mol.

Za svojho detstva bol Calloway hnevlivé a vzpurné dieťa, čo opísal vo svojej knihe v kapitole s názvom „Zviera“. Opisuje sa ako dieťa so zlomyseľnými spôsobmi. Jeho rodina (najmä jeho rodičia) utrpeli veľké emocionálne traumy v dôsledku správania svojho syna. Chvíľu žili na vojenskej základni v Japonsku, pretože jeho nevlastný otec bol dôstojníkom. No netrvalo to príliš dlho. Túlal sa s japonskými gangmi, ukradol desiatky tisíc dolárov v tovaroch – od elektrických gitár až po autá. Mladý Donald Calloway bol zatknutý a deportovaný z krajiny. Prevádzali ho cez letiskovú halu za pomoci vojenských strážnikov s reťazami a opaskami okolo rúk a nôh, zatiaľ čo on opľúval okolostojacich ľudí a častoval ich vulgarizmami a obscénnosťami. Okrem toho v zlosti preklínal všetkých a všetko cestou do lietadla.

Calloway, podobne ako akýkoľvek úzkostlivý plnoletý dospievajúci muž rozvinul silnú nenávisť voči svojim rodičom. Tí sa v snahe pomôcť svojmu synovi modlili zaňho a opakovane ho posielali do odvykacích zariadení. Vražedné vedomie však začalo prenasledovať aj jeho mladšieho brata, kde existovala silnejšia rodičovská väzba. Otec Calloway opisuje svoje pocity hlboko:

„Jediné puto, ktoré som mal so svojou rodinou, bolo s mojím malým bratom, Matthewom. Keď to naňho prišlo, cítil som sa strašne, zvádzal som vnútorný boj. Bol o desať rokov mladší ako ja a často ma prosil: „Braček, poď sa hrať so mnou.“ Časť zo mňa chcela zostať doma a byť jeho veľkým bratom, ktorého chcel mať a myslel si, že takého potrebuje. Ale bol som iný. Zaoberal som sa priateľkami, drogovými priateľmi, a tak som sa nechcel viazať k niečomu domácemu.“

Po návrate z Japonska a kontrole na klinike v Pensylvánii, kde sa liečil, sa veci nijako nezlepšili. Po celé roky pokračoval Calloway vo svojom drogovom živote, rovnako ako v promiskuite, krádežiach a ďalších zatknutiach. Čo sa týka jeho rastúcich závislostí, Calloway jasne opisuje, ako padol do tejto diery až na samé dno.

„Pri jednej príležitosti som sa dokonca ocitol v jednom dome, kde som plaziac po koberci na rukách a kolenách hľadaľ akýkoľvek kokaín, ktorý mohol upadnúť na zem. Boli tam šváby všade dokola, v umývadle samé červy zo všetkých nespláchnutých jedál. Počul som plačúce dieťa bez akéhokoľvek dozoru v zadnej miestnosti. Napriek tomu som zostal na podlahe spolu s matkou dieťaťa hľadajúc zúrivo niečo biele. Ak by sme boli našli niečo biele, vložili by sme to do lyžičky a použili ako drogu, hoc by sme aj nevedeli, čo by to bolo.“

Takže čo by mohlo obrátiť tohto spurného mladíka, tohto bojujúceho narkomana, toto „zviera“ (ako sa neskôr sám opísal) na zbožného katolíckeho kňaza, nehovoriac o výrečnom autorovi kníh o teológii a mariológii?

To všetko začalo jednu noc v marci 1992, keď sa Donald k prekvapeniu svojich priateľov rozhodol, že nebude chodiť na párty, ako zvykol, ale že ostane na noc doma. Cítil nesmierne depresie, prázdnota sa mu vkradla do srdca. „Zistil som, že som sedel úplne sám vo svojej izbe s ničím a nikým, kto by mi bol pomohol. Moja existencia bola smiešna.

Môj život bol hromada odpadu a ja som dúfal, že sa to nejako skončí … Nenávidel som svoj život. Bol som neustále znepokojený všetkým. Hľadal som spôsob, ako naplniť čas niečím, začal som sa hrabať v rodičovskej knižnici, aby som našiel čokoľvek na čítanie. Najprv mi v rukách pristála knižka National Geographic v obrázkoch. No druhá ruka pristála na niečom inom, na podivnej knihe, ktorá bola mimoriadne zaujímavá na čítanie. Kniha sa volala Kráľovná pokoja prichádza do Medžugoria.”

V podstate to bol príbeh mariánskych zjavení v Medžugorí, ktoré priniesli napokon jeho obrátenie. Calloway sa tak stal jedným z prvých kresťanov, ktorých okúzlil zázrak bosnianskej dediny a ten ho nesmierne zachvátil.

„Táto kniha mi ukázala, čo som nikdy predtým nepočul a ani nezažil… Netrvalo dlho, než som si uvedomil, že táto kniha mi predložila ponuku na zmenu života a odovzdanie sa niečomu väčšiemu ako ja – uveriť v Boha a byť iný. Bolo to zjavenie, ktoré vyžadovalo revolúciu v mojom myslení. Mohla by to byť cesta, ktorú som hľadal? „

Donald strávil celú noc čítaním knihy až do samého rána. V tomto procese sa jeho vnútro a duša premieňali z úzkosti a nepokoja do hlbokého pokoja, ktoré začalo z neho vyžarovať a prenikať jeho duchom. Medžugorské posolstvá sa ho dotýkali na vyššej úrovni. Pocítil potrebu vrátiť sa k modlitbe, pokoju, pôstu, zmieriť sa s Bohom a potrebu sa obrátiť. Po prvýkrát mu niečo dodalo nádej z jeho minulosti, zo života v hriechu a zúfalstve.

„Panna Mária hovorila veci, ktoré boli tak jasné a podmanivé, že som sa ocitol zrazu v pohybe a doslova prežíval hlboké emócie. Bol to taký druh emócie, ktorú som dovtedy nezažil, pretože som bol chlapec, ktorý naozaj miloval svoju matku a chcel ju robiť šťastnou. A napriek tomu Panna Mária hovorila, že ona je mojou matkou, že je matkou tých, ktorí poblúdili a ona nás volá späť k Bohu, k Ježišovi. Nehovorila, že je Boh, ale poukazovala na svojho Syna a povedala, že on je Mesiášom, Spasiteľom sveta. Zistil som, že som si úplne zamiloval túto Matku, túto ženu.“

Zažil krásu, ktorú dlho necítil. V tejto ženskej osobnosti Panny Márie našiel krásu, ktorá nebola jedovatá ani hriešna – taká, akú v minulosti stretával v ženách – ale čistá a osviežujúca, nepoškvrnená jemnosť, ktorá mu ponúkla lúč nádeje a vyžarovala žiariace svetlo do jeho temného sveta. Duchovnosť a vznešenosť – toto viedlo Donalda k malej modlitbe srdca, v ktorej odhalil svoju túžbu po tejto tajomnej prítomnosti pred ním.

„Ako som pokračoval v čítaní, povedal som jej v srdci: “Chcem veriť. Naozaj. Vstupuješ do malej bubliny môjho sveta a ponúkaš mi niečo viac, než som kedy počul. Potrebujem to.“

Táto vnútorná potreba, táto duchovná túžba, bola uspokojená. Ako pokračoval v čítaní, došlo k zvláštnemu, ale úžasnému znovuzrodeniu zo smrti do nového života. „Hoci som bol vo vážnom zúfalstve svojho života, cítil som, akoby sa moje srdce roztápalo. Na každom slove som visel, ako by prenieslo život priamo ku mne.“

Prišiel nový deň. „Skoro ráno, keď som knihu zatvoril, povedal som: Posolstvo v tejto knihe zmenilo môj život. Nikdy som nepočul nič úžasné, presvedčivé a tak potrebné v mojom živote. Dalo by sa povedať, že to bola moja prvá modlitba. Kto je táto Panna Mária? Veril som tomu, čo hovorila – že je moja matka a prišla z neba po mňa.“

Okamžite po tom, čo Donald – hoci ešte nebol katolík – povedal svoju ohromenej matke o tejto skúsenosti – prvý raz vo svojom živote náhlil na omšu a hovoril o svojom zážitku kňazovi. Porozprával mu o celej svojej minulosti. Keď sa vrátil domov, začal vyhadzovať všetku špinu z minulého života, od drogovej výbavy až po pornografické časopisy, od jeho zbierok Playboy a Penthouse až po metalové nahrávky, vodné bongá a hadičky. Výsledkom bolo šesť veľkých vriec.

Keď vyčistil svoj priestor všetkými rozptýleniami, pokľakol k šatníku a želal si ísť do hlbokej modlitby. Ale nevedel, ako sa modliť. Spomína: „Dovtedy som sa za celý život nemodlil.“ Nič ho však nezastavilo v tom, aby sa dostal do úžasnej atmosféry hlboko uzdravujúcich a očisťujúcich sĺz. Jeho minulosť mu stále vŕtala mysľou a bola veľmi silná. Pociťoval výčitky. Ľútosť, ktorú cítil, bola ohromujúca – potreboval odpustenie celou svojou bytosťou.

„V skutočnosti ma zmohol silný plač, že som nemohol ani dýchať. Musel som doslova lapať po vzduchu, pretože som úplne nekontrolovateľne plakal. Z očí mi prúdili prívaly sĺz. Oblečenie, ktoré som mal na sebe, bolo celé mokré.“

Hodiny takého úpenlivého plaču viedli k nevysvetliteľným slzám radosti a zrazu Donald pocítil nesmierny pokoj v srdci, pokoj, ktorý presahoval jeho chápanie. „Začal som sa cítiť plný energie a eufórie. Skoro ako dieťa, ktorého otec potľapkával spokojnosťou. Zrazu som precitol. Znova som získal život a cítil som sa úplne inak. Moje celé telo sa chvelo. Bol som ponorený v Ježišovi, že som si uvedomoval, ako veľmi ma miluje.“

Tento očisťujúci pokoj viedol k niečomu nevysvetliteľnému, mystickému – ak nie úplne nadprirodzenému zážitku. Rovnako ako tisíce pacientov, ktorí spomínali zážitky z klinickej smrti, Donald opustil svoje telo.

„Zrazu niečo podo mnou a vo mne – veľmi ťažko to vysvetliť – vyrazilo z môjho tela. Doslova som cítil, akoby som opustil svoje telo. Moje fyzické telo zostalo na gauči, ale moja duša alebo duch z neho odišiel.“ Skúsenosť ho ochromila, keď postupne videl vlastné telo vzďaľovať sa a jeho duchovná prítomnosť sa pomaly odstraňovala z neho. Zo zúfalstva vykríkol prenikavým duchovným výkrikom k osobe, ktorá sa práve dotkla jeho duše. „Mária!“ Čo sa stalo potom bolo fenomenálne. Donald bol prudkým nárazom vrátený späť do svojho tela.

Keď som prekonal šok z nárazu, pocítil veľký pokoj, ktorý bol doslova hmatateľný. Potom som začul hlas, bol to ten najčistejší ženský hlas, aký som dovtedy počul a nemyslím si, že niekedy taký budem ešte počuť. Bolo to vo mne, bolo to mimo mňa, bolo to ako skvapalnená láska, ktorá sa mi prelievala telom. Bola to čistá materinská láska. Zrazu som počul: „Donnie, som tak šťastná.“ To je všetko, čo som počul, ale vedel som, kto to je. Nikto ma nenazval Donnie, ale moja matka. Nikto. Vedel som, že to bol hlas Márie, Panny Márie.

Bol som taký pokojný, že som sa cítil ako malý chlapec, ktorý sa túlil k hrudi svojej matky. Bol som tak milovaný, že som zaspal hlbokým spánkom. Tak som nespal odkedy som bol malý chlapec.

Fenomén, ktorý Donald zažil sa okrem toho, že opustil svoje telo, sa nazýva vnútorné združenie (dome cordis), mystickou milosťou počul duchovnú prítomnosť – v tomto prípade Pannu Máriu – vnútorným spôsobom cez hlbiny duše.

Po jeho hlbokých duchovných skúsenostiach nasledoval oficiálny prestup k rímskokatolíckej cirkvi. Ďalej nasledovala túžba po kňazstve. A bolo to nielen kňazstvo. Donald sa chcel stať mariánskym kňazom, a to nielen kvôli Panne Márii, ale aj vďaka skupine Mariánskych kňazov  Nepoškvrneného počatia, ktorí sú oficiálnymi propagátormi Božieho milosrdenstva od sv. Faustiny Kowalskej, poľskej mníšky a mystičky, ktorá zažila vízie Krista. Donald sa videl skrze svoju minulosť ako vyslanec Božieho milosrdenstva. Lebo skrze milosť Božiu prijal najväčšie milosrdenstvo.

Stať sa kňazom znamená vrátiť sa do školy. Štúdium však nebola tá najjednoduchšia úloha. Vďaka svojmu vzdelaniu a úsiliu sa Donald stretol s niektorými z najvýznamnejších katolíckych intelektuálov a učencov na svete. Potom, čo získal vzdelanie, strávil nejaký čas v komunitnej škole a následne ho poslali Marianisti  študovať na františkánsku univerzitu v Steubenville v štáte Ohio, kde získal titul v teológii a filozofii. U františkánov sa stretol so svojimi obľúbenými profesormi vrátane významných katolíckych intelektuálov Scottom Hahnom a Markom Miravallem. Donald priznáva, že profesor Hahn mal vplyv na jeho štúdium a prehlboval v ňom lásku k Bohu.

Profesor Miravalle, teológ a mariológ, je vedúcou postavou v mariánskom hnutí a tiež mal veľký vplyv na Donalda. Miravalle je prezidentom Vox Populi Mariae Mediatrici. Zaujímavé je, že Miravalle má nie malé spojenie s Medžugorím. Napísal početné knihy o tejto téme a keď bol doktorandom v Ríme, jeho dizertačná práca bola nazvaná „Posolstvo Medžugoria: Postkoncilná formulácia Lúrd a Fatimy“. Dizertačná práca ukázala, ako sa posolstvá Medžugoria zhodujú s cirkevnou tradíciou, od evanjelií až po učenie raných cirkevných otcov v ich základných prvkoch a samozrejme aj v intenciách Druhého vatikánskeho koncilu a iných schválených zjavení. Práca bola úspešne obhájená na Pápežskej univerzite sv. Tomáša (Angelicum) v Ríme v roku 1984.

Donald pokračoval v štúdiu v spolupráci s ďalšími osobnosťami. Získal tituly M.Div a S.T.B. v Dominikánskom dome štúdií vo Washingtone, D.C., a potom titul S.T.L. na Medzinárodnom mariánskom výskumnom ústave v Daytone, Ohio. Na inštitúte študoval s takými významnými teológmi a mariológmi ako Luigi Gambero a Eamon Carroll. V poslednopm ročníku ho vyučoval veľký francúzsky teológ a mariológ Rene Laurentin. Samotný Laurentin je už niekoľko rokov jedným z najväčších podporovateľov Medžugorských zjavení s nespočetnými knihami o tomto fenoméne.

Donaldova dizertačná práca sa sústredila na mariológiu v denníkoch sv. Faustiny Kowalskej, spájajúc lásku k Panne Márii so svojou láskou k božiemu milosrdenstvu. Dizertačná práca bola dlhšia než 200 strán, obsahovala viac ako 700 poznámok pod čiarou – v latinčine, francúzštine, poľštine, taliančine a španielčine – a o niekoľko rokov neskôr vyšla s názvom Najčistejšia zo všetkých ľalií: Panna Mária v duchovnosti sv. Faustiny.

Bývalý narkoman, odsúdený zločinec a vysokoškolský študent absolvoval sumu cum laude s vyšším titulom, študoval s niektorými z najznámejších teológov na svete a publikoval svoju prácu o Božej Matke. Dnes je otec Calloway Dom Superior Nepoškvrneného počatia Panny Márie a jeho povolaním je riaditeľ. Svoj príbeh rozprával po celom svete a inšpiroval nespočetné srdcia. Jeho život je príkladom milostí a Božieho milosrdenstva v pohybe prostredníctvom príhovoru Panny Márie a najmä je pokračujúcou prácou v Medžugorí. No kniha Turning Back predstavuje silné a hmatateľné svedectvo o ceste jedného človeka, ktorý je vyvedený z tunela tmy a zúfalstva do žiarivosti nádeje a viery, v niečo čistejšie, pravdivé a horúcejšie ako pokušenia súčasnej kultúry.

Zdieľajte
  • 449
  •  
  •  
    449
    Shares