Ponúkame Vám príbeh ženy, ktorá sa ocitla na dne a ktorá dnes dosvedčuje, ako hlboko zasiahla do jej života láska Svätej rodiny.

Po smrti môjho otca nastalo obdobie, keď som sa cítila osamelo a sama, najmä počas prázdnin. Otec zomrel, keď som mala 15 rokov, moji súrodenci boli už dospelí a všetci už odišli z domu. Zostala som doma sama s mamou. Boli to ťažké roky a ešte ťažšie som prežívala sviatky, najmä tie vianočné.

U ľudí poznačených tragédiou straty blízkeho alebo milovaného človeka nie je nič nezvyčajné, že sa ocitnú na dne. Nič vám k tomu nepridá pocit z toho, že svet okolo vás si žije svoj radostný život bez toho, aby videl, čo sa odohráva vo vašom vnútri.

Veci sa však zmenili na sviatok Svätej rodiny počas Vianoc. Zostala som sedieť v lavici na konci svätej omše, plakala som a nechcela som sa vrátiť domov. Len tak som tam sedela, utierala som si slzy a dívala som sa do prednej časti kostola, kde bol obraz narodenia Pána. Pozrela som sa na Svätú rodinu, ktorá bola taká radostná a pokojná. Všetci na tom obraze boli naplnení láskou a blízkosťou, po ktorej som tak túžila. Chcela som aj ja takú rodinu. Chcela som sa cítiť milovaná a byť súčasťou toho celého.

Spontánne som vyliala svoje srdce Jozefovi, Márii a Ježišovi. Nejako v tomto hlbokom smútku som pocítila vnuknutie, aby som sa nemodlila za takú rodinu, akou je Svätá rodina, ale za to, aby sa Svätá rodina stala mojou rodinou. A tak som odvážne požiadala Svätú rodinu, aby ma prijala ako svoju vlastnú. Pokoj, ktorý mnou náhle prešiel, nie je možné úplne popísať. Bolo to podobné tomu, ako keď sa schúlite v posteli utrápení zimou a niekto vás jemne zabalí do horúcej prikrývky.

Odvtedy opakujem svoju odvážnu modlitbu každé Vianoce a práve to mi moc pomohlo preniesť sa cez môj smútok. Po určitej dobe som stretla toho pravého človeka – môjho manžela a založili sme si vlastnú malú rodinu. Moje “vianočné” deti už neboli osamelé a samé. Napriek tomu som sa celé tie roky venovala mojej súkromnej tradícii. Každoročne som meditovala o narodení Ježiša a obnovovala svoju prosbu k Svätej rodine, aby ma vzali do svojich sŕdc a obklopili ma vo svojej láske. A každý rok mi túto túžbu vyplnia.

Teraz, keď naše deti dospievajú, je stále viac a viac ťažké mať všetkých pospolu naraz počas prázdnin, a tak zažívam ten smútok znova. V tých chvíľach sa vždy zastavím, obrátim sa na Svätú rodinu a opäť prosím o tú teplúčku prikrývku ich lásky, ktorá ma celú obklopí. Smútok v tej chvíli zmizne a ja sa cítim opäť milovaná a v bezpečí. Tento pocit si vyprosujem aj pre svoje deti a som presvedčená, že či už sú si vedomí alebo nie, láska Svätej rodiny zostáva s nimi.

Je pravda, že existuje len jedna Svätá rodina s tromi členmi, ktorí sa nikdy nemenia. Ale sú tak plní Božej lásky, že majú jej nekonečne veľa na rozdávanie. Ich jednota je tak všestranná, že dokáže zakryť nespočetné množstvo ľudských sŕdc. Ich žiarivé svetlo svieti aj v tých najtmavších miestach nášho smútku. Bez ohľadu na to, ako sa cítite, môže sa Svätá rodina postarať aj o a vytiahnuť vás z osídiel tmy. Stačí len poprosiť.

Tip na knihu: Tebe sa zverujeme, svätý Jozef!, Modlitby za uzdravenie a oslobodenie rodín, Ako oslobodiť a uzdraviť rodiny