Keď prejdeme z pozemského života a teda zomrieme, Boh nám predtým, ako nás bude súdiť, dá šancu vidieť a pochopiť, čo skutočne je hriech.

Každý, kto pozná Pátra Pia, vie, že tento svätec mal priamy vzťah s posmrtným životom. Keď ho príbuzný mŕtveho človeka požiadal o odpoveď k nebožtíkovi, bolo fascinujúce, že Pio mal vždy odpoveď.

Z výrokov Pátra Pia o nebi a očistci:

  • Nebo je úplná radosť, nepretržitá radosť, budeme neustále ďakovať Bohu. Je úplne zbytočné pokúšať sa zistiť, ako nebo vyzerá, pretože to nemôžeme pochopiť. Život bude odstránený, budeme chápať veci úplne iným spôsobom.
  • … v noci, keď zatváram oči, otvára sa opona a vidím, ako sa predo mnou vynorí raj. Vďaka tejto vízii som spával s blaženým úsmevom na mojich perách a úplne pokojnou tvárou …
  • Z očistca vystupuje k omši viac duší mŕtvych než živých.
  • Duše v očistci sa modlia za nás a ich modlitby sú ešte efektívnejšie ako naše, pretože sú sprevádzané ich utrpením. Takže sa za nich modlime a modlime sa, aby sa ony modlili za nás.
  • Budete prekvapení, že v raji nájdete duše, od ktorých by ste to nikdy nečakali.
  • Väčšina zachránených prechádza očistcom pred tým, než príde k plnosti blaženosti.
  • Duše v očistci nám oplatia modlitby, ktoré sa za nich modlíme. Keď sa modlíme za duše v očistci, vždy dostaneme niečo späť. Duše v očistci sa modlia za nás.

Gerardo De Caro viedol dlhé rozhovory s Piom v roku 1943. Vo svojich písomných poznámkach svedčí: “Páter Pio mal presnú znalosť stavu duše po smrti vrátane trvania bolesti, až kým nedosiahne úplné očistenie.”

Pápež Pius XII. zomrel v Castelgandolfo 9. októbra 1958. V ten deň Pio povedal mníchovi: “Pius XII. je v nebi, videl som ho tam počas svätej omše.”

Jednu noc Pio sedel sám, modlil sa, keď vtom prišiel istý starý muž a sadol si vedľa neho. Pio spomína: “Pozrel som sa na neho, ale nevedel som vôbec, ako sa mu v tej hodine podarilo dostať do kláštora. Spýtal som sa ho: Kto ste? Čo chcete?” Muž odpovedal: “Páter Pio, ja som Pietro di Mauro, prezývaný Precoco, zomrel som v tomto kláštore 18. septembra 1908 v cele číslo 4. Som v očistci a potrebujem omšou oslobodiť moju dušu. Boh mi dovolil prísť k vám a požiadať vás o vaše modlitby.” Keď páter počúval jeho príbeh, povedal: “Môžete si byť istí, že zajtra budem sláviť omšu za vaše vyslobodenie.” Páter Pio bol rozrušený, povedal nadriadenému otcovi Paolinovi da Casacalendovi všetko o tom, čo sa stalo a požiadal ho, aby mohol sláviť omšu za otca Pietra. Otec Paolino dal povolenie. Neskôr šiel na matriku overiť údaje o danom mŕtvom mužovi. V čase, keď mŕtvy navštívil Pia, strhol sa oheň a ten zabil muža s týmto menom.

Pio napísal Cleonice Morcaldi mesiac po smrti jej matky: “Dnes ráno tvoja mama odletela do raja, videl som ju počas svätej omše.”

Pio raz povedal otcovi Anastasiovi di Roio: “Jednu noc som bol sám na chóre a videl som, že niekto v neskorých hodinách čistil oltár. Požiadal som ho, aby šiel spať, lebo bolo neskoro. On mi odpovedal: “Som kňazom ako vy. Tu som prežíval svoj noviciát a keď mi prikázali starať sa o oltár, často som prešiel okolo bohostánku bez toho, aby som si ho správnu uctil. Pre tento hriech som v očistci a Pán ma poslal k Vám. Od vás závisí, koľko dlho budem musieť trpieť v týchto plameňoch.” Pio mu povedal, aby čakal až do rannej omše, načo mŕtvy povedal: “Krutý!” a zmizol. Pio hovorí o rane v jeho srdci, lebo ho mohol ihneď poslať do raja, no namiesto toho musel mŕtvy zostať ešte jednu noc v plameňoch očistca.

Páter Pio povedal otcovi Onorato Marcucciovi, ktorý mu pomáhal. “Včera večer som nebol k vám dobrý a nedal som vám spať. Premýšľal som nad tým, ako vám to nahradiť, a tak som si zaumienil, že vašu matku pošlem do raja.”

Páter Pio hovorí: “Verím, že do pekla nemusí ísť veľké množstvo duší, Boh nás veľmi miluje, stvoril nás na svoj obraz, Boh nás miluje nad všetko naše chápanie. A ja sám som presvedčený, že keď prejdeme z pozemského života a teda zomrieme, Boh nám predtým, ako nás bude súdiť, dá šancu vidieť a pochopiť, čo skutočne je hriech. A ak to správne pochopíme, akože by sme nechceli robiť pokánie?”

Otec Florencie Ehrmanovej bojoval v roku 1965 s ťažkú formou amyotrofickej laterálnej sklerózy. Požiadal o modlitby Pátra Pia. Otec však zomrel v januári 1966. V októbri 1967 Florence prišla k Piovi a pýtala sa, či jej otec, zbožný Žid, bol spasený. Páter odpovedal: “Tvoj otec je zachránený, ale musíme sa zaňho veľmi veľa modliť.”

V jednu noc v roku 1944 počuli bratia hlučné hlasy prichádzajúce zo schodov a hovorili “Viva Padre Pio”. Opát Raffaele da Sant’Elia a Pianisi povedal dozorcovi Gerardovi da Deliceto, aby krčiace osoby nechal von pred dverami a tie poriadne zamkol. Gerardo šiel dole, no nenašiel nikoho, dvere boli zamknuté ako vždy. Vrátil sa, aby situáciu ohlásil. Raffaele bol zmätený a rozhodol sa ísť priamo k Piovi. Spýtal sa ho či niečo o tom nevie. Páter Pio odpovedal: “Ach, to boli vojaci, čo zomreli na bojisku a prišli mi poďakovať za ich spásu.”

V roku 1945 požiadal otec Modestino Pátra Pia o porovnanie medzi ohňom na ohnisku a plameňmi v očistci. Pio odpovedal: “Je to ako rozdiel medzi čerstvou a vriacou vodou.” Modestino pochádzal z toho istého mesta ako Pio. Jeho rodina bola susedmi a jeho matka pásla ovce na Piana Romana, podobne ako on. Bol to vrátnik kláštora a robil súpis majetku v cele po smrti Pia. S Piom prežíval zvláštny duchovný vzťah.

Jedného dňa Pio povedal svojmu lekárovi: “Modlím sa za dobrú smrť môjho starého otca.” Lekár sa začudoval a povedal: “Ale zomrel už pred sto rokmi!” Pio odpovedal: “Pamätaj na to, že pre Boha neexistuje žiadna minulosť a žiadna budúcnosť, ale všetko je prítomné. Vtedy v minulosti Boh vypočul modlitby, ktoré sa modlím až teraz.”

V roku 1922 sa biskup Alberto Costa pýtal Pia, či vôbec videl v očistci dušu. “Videl som toľko z nich, že ma už nič nemôže vydesiť viac než toto.”

Istý mládenec svedčil: “Všetci sme boli v jedálni, keď sa Pio náhle postavil a stále chodil k dverám kláštora, otváral ich ho a rozprával sa s niekým.” Dvaja bratia, ktorí s ním šli, však nevideli nikoho, a začali si myslieť, že sa s Piom niečo deje. Na ceste do jedálne však Pio vysvetlil: “Neboj sa, hovoril som s dušami na ceste z očistca do raja. Ďakovali, že som si na ne spomenul dnes na omši.”

Raz sa niekto spýtal Pia, ako sa dá vyhnúť očistcu. On odpovedal: “Ak všetko prijmete z rúk Božích, ponúknete všetko s láskou a vďakyvzdaním, prejdete z vášho smrteľného lôžka do raja.”

Brat Niny Campanile, Pasqualino, zomrel v boji 26. septembra 1916. Jeho matka poslala Ninu s učiteľkou Vittorinou Ventrellou, aby sa spýtali Pia, či bol zachránený. “Áno, on je spasený, ale potrebuje vaše modlitby.” Keď sa pýtala znova na Vianoce 1918, Pio odpovedal: “Je tam hore!”

Brat Carmely Marocchinoovej, Vittore da Canosa náhle zomrel 29. januára 1958. Carmela sa pýtala Pia, prečo tá náhla smrť. “Vieš, čo urobil Ježiš tvojmu bratovi? Videl som Ježiša ísť do záhrady, bolo tam veľa kvetov a jeden z nich bol krajší ako ostatné, naklonil sa k nemu a odtrhol si ho.“ Carmela sa opýtala: “Je zachránený?” Páter odpovedal: “Áno, ale musíme sa modliť.” Keď sa ho znova pýtala 29. júla toho roku, či je spasený, páter odpovedal: “Dcéra moja dcéra, my kňazi sme viac zodpovední pred Bohom. Pokračujme v modlitbách.” Opäť sa ho pýtali 29. decembra 1958, čo je s jej bratom. Páter odpovedal: “Je v raji.”

Carmela Marocchino však pýtala Pia aj na rodičov, či sú v bezpečí. “Aj keď sú tvoji rodičia v raji, musíme sa aj naďalej modliť. Ak nepotrebujú modlitby, budú vypočuté a použité na pomoc iným dušiam.”

Otec Francesco Napolitano oznámil, čo počul od Orazia, otca Pátra Pia. Orazio šiel stráviť niekoľko dní s jeho synom v roku 1926. Pridelili mu celu č. 10. Keď vstupoval do cely, stáli pred dverami dvaja bratia, no nedovolili mu vojsť dovnútra. Vysvetlil im, kto je, ale bezvýsledne. Keď urobil krok, aby nasilu vstúpil do cely, bratia zmizli. Bol v šoku, a tak šiel k Piovi. Pio mu povedal: “Otče, nestrachujte sa, sú to dvaja chudobní bratia v očistci, musia odčiniť očistcové muky na mieste, kde neuposlúchli regulu svätého Františka.”

Otec Francesco Napolitano oznámil, že v roku 1945 otec Pietro, ktorý vstúpil do svojej cely v noci, videl mladého brata sediaceho na stole s hlavou nadol, ako meditoval. Spýtal sa ho, kto je, ale on zmizol. Šokovaný bežal k Piovi. Pio ho sprevádzal späť do svojej cely a povedal: “Tento mladý brat je chudobný nováčik, ktorý odpykáva svoj očistec v tejto cele, ale nebojte sa, nebude vás už obťažovať a už ho nikdy neuvidíte.”

Otec Giuseppe Antonio da San Marco v Lamise raz ochorel v kláštore Foggia. 30. decembra 1936 bol Pio vyzvaný, aby sa za neho modlil, pretože jeho vredy sa zväčšovali. Ten večer niekto zaklopal na dvere Pia. Otec Giuseppe vstúpil do izby. Pio sa pýtal: “Ako sa máte? Povedali mi, že ste boli vážne chorý a teraz vás vidím tu.” Otec Giuseppe odpovedal: “Som v poriadku. Všetko moje utrpenie sa skončilo a ja som vám prišiel poďakovať za vaše modlitby.” Potom zmizol. Pio povedal ostatným bratom, čo sa stalo. Nikto nevedel, že Giuseppe zomrel. Neskôr zistili, že zomrel v tom istom čase, keď navštívil Pia.

Maria Pompilio požiadala Pia, keď zomrel jej brat, aby sa prihovoril zaňho, aby sa jej prisnil. Jej brat vo sne prišiel a povedal: “Páter Pio mi pomohol v mojej agónii, zostal až kým Sudca ma nesúdil, dostal som jedenásť rokov v očistci, ale na príhovor Pátra Pia sa trest znížil na jeden rok.“ Mnoho zázrakov živote Pátra Pia nám bude známych už len na druhom svete.

Tip na knihu: Páter Pio a očistec, 365 dní s Pátrom Piom, 365 dní s dušami v očistci