Pápež František vyhlásil tému tohtoročného pôstu

Pápež František predstavil tému pôstu na tento liturgicky rok. Pôst začína na Popolcovú stredu 14. februára. Téma tohtoročného posolstva je nasledovná: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mt 24, 12). A takéto je plné znenie posolstva pápeža:

 

Drahí bratia a sestry,

opäť sa blíži Veľká Pánova pascha! Pri príprave na Veľkú noc nám Boh vo svojej prozreteľnosti každoročne ponúka pôstny čas ako „sviatostný znak nášho obrátenia“. Pôst nám pomáha a pozýva vrátiť sa k Pánovi celým svojím srdcom a vo všetkých aspektoch nášho života.

Týmto posolstvom by som tento rok opäť chcel pomôcť celej cirkvi zažiť nanovo milostný čas plný radosti a pravdy. Použijem pritom Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mt 24, 12).

Tieto slová sa objavujú v Kristovom zvestovaní o konci časov. Povedal ich v Jeruzaleme na Olivovej hore, kde sa začalo Pánovo utrpenie. V odpovedi na otázku učeníkov Ježiš predpovedá veľké utrpenie a opisuje situáciu, v ktorej by sa mohlo nachádzať spoločenstvo veriacich: uprostred veľkých skúšok povedú falošní proroci ľudí k biede. Láska, ktorá je stredobodom evanjelia, bude v srdciach mnohých však chladnúť.

 

Falošní proroci

Vypočujme si úryvok z evanjelia a pokúsme sa pochopiť, pod akým prestrojením budú falošní proroci pracovať.

Môžu sa objaviť ako „očarujúce hady“, ktorí manipulujú s ľudskými emóciami, aby zotročili ostatných a viedli ich tam, kde by ich chceli zaviesť. Koľko z Božích detí je uchvátených jednorazovými radosťami a pritom si ich zamieňajú za skutočné šťastie! Koľko mužov a žien žije v snívaní o bohatstve, čo ich len zotročuje! Koľko ľudí prežíva život a verí, že si sami vystačia a nakoniec aj tak končia v osídlach samoty!

Falošní proroci môžu byť tiež „šarlatáni“, ktorí ponúkajú jednoduché a okamžité riešenie utrpenia. Čoskoro sa však ukáže ako úplne zbytočné. Koľko mladých ľudí berie kadejaké drogy, vstupuje do jednorazových vzťahov alebo jedná za účelom nečestných ziskov! Koľko ďalších je úplne uväznených vo „virtuálnom“ svete, v ktorom sa vzťahy objavujú rýchlo a jednoducho, aby sa dokázala ich bezvýznamnosť! Títo podvodníci, ktorí predávajú veci bez skutočnej hodnoty, zbavujú ľudí všetkého, čo je pre nich najdrahšie: dôstojnosť, sloboda a schopnosť milovať. Odvolávajú sa na našu márnivosť, našu dôveru vo vlastný vzhľad, ale nakoniec z nás spravia iba hlupákov. Ani by sme nemali byť prekvapení. Aby zmiatol ľudské srdce prezentuje diabol zlo ako niečo dobré, faloš ako pravdu. Lebo Ján v evanjeliu hovorí: “Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.“ (Jn 8, 44). A preto je každý z nás povolaný pozrieť sa do vlastného srdca, aby sme zistilo, či uveríme klamstvám týchto falošných prorokov. Musíme sa naučiť pozorne pozerať pod povrch a rozpoznávať, čo v našich srdciach zanecháva dobrú a trvalú stopu, pretože práve to pochádza od Boha a je naozaj v náš prospech.

 

Chladné srdce

Dante Alighieri vo svojom pekle popisuje obraz diabla, ktorý sedí na tróne z ľadu v mraze, izolovaný od lásky. Možno by sme sa mohli opýtať, ako sa môže stať, že kresťanská láska v nás ochladne. Aké sú príznaky, ktoré naznačujú, že naša láska začína chladnúť?

Chamtivosť po peniazoch je viac ako čokoľvek iné, ​​čo dokáže zničiť lásku – „Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti.“ (1Tim 6,10). Potom nasleduje vzďaľovanie od Boha a od jeho pokoja, a tak  uprednostňujeme skôr našu skľúčenosť než útechu nachádzajúcu sa v jeho slove a sviatostiach. Toto všetko vedie k násiliu voči každému, o ktorom si myslíme, že je hrozbou pre naše vlastné „istoty“: nenarodené dieťa, starší a chorí, migranti, cudzinci medzi nami alebo náš sused, ktorý nespĺňa naše očakávania.

Samotné stvorenie sa stáva tichým svedkom tohto ochladenia lásky. Zem je otrávená odmietaním, naplnená nedbanlivosťou alebo vlastnými záujmami. Moria, ktoré sú znečistené, pohlcujú ostatky nespočetného množstva zotročených obetí nútenej migrácie. Z neba, ktoré bolo podľa Božieho plánu stvorené, aby spievalo Bohu na chválu, pršia zo strojov nástroje smrti.

Láska môže tiež vychladnúť v našich spoločenstvách. V apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium som sa snažil popísať najzrejmejšie príznaky tohto nedostatku lásky: sebectvo a duchovná lenivosť, prázdny pesimizmus, pokušenie v sústredení sa iba na seba, neustály boj medzi sebou a svetskou mentalitou, ktorá nám vzbuduje starosti a náš zovňajšok a tým umenšuje našu misionársku horlivosť.

 

Čo robiť?

Možno vidíme hlboko v sebe všetky tie znaky, ktoré som práve opísal. Ale Cirkev, naša Matka a Učiteľka, spolu s často horkou medicínou pravdy, nám v pôstnom období ponúka utišujúci prostriedok – modlitbu, almužnu a pôst.

Tým, že venujeme viac času modlitbe, dovoľujeme našim srdciam vykoreniť naše tajné klamstvá a formy sebaklamu, a tak môžeme nájsť útechu, ktorú nám Boh ponúka. On je náš Otec a chce, aby sme žili dobre.

Almužna nás oslobodzuje od chamtivosti a pomáha nám nazerať na svojho blížneho ako na brata alebo sestru. To, čo vlastním, nie je nikdy iba moje. Ako by som len chcel, aby sa almužna stala naším skutočným životným štýlom! Ako by som len chcel, aby sme ako kresťania nasledovali príklad apoštolov a v zdieľaní nášho majetku videli hmatateľné svedectvo o spoločenstve, ktoré je naše v Cirkvi! Z tohto dôvodu zopakujem napomenutie svätého Pavla Korinťanom: “A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť.” (2Kor 8, 10). O to viac je vhodné počas pôstneho obdobia, keď mnohé skupiny prijímajú zbierky na pomoc cirkvám a ľuďom v núdzi. Napriek tomu tiež dúfam, že aj v našich každodenných stretnutiach s tými, ktorí prosia o našu pomoc, uvidíme také potreby, ktoré pochádzajú od samotného Boha. Keď dávame almužnu, podieľame sa na Božej prozreteľnej starostlivosti o každé z jeho detí. Ak cezo mňa Boh pomôže dnes niekomu, nevyslyší zajtra moje vlastné potreby? Lebo nikto nie je väčší ako Boh.

Pôst oslabuje našu tendenciu k násiliu. Odzbrojuje nás a stáva sa dôležitou príležitosťou k nášmu rastu. Na jednej strane nám umožňuje zažiť to, čo musia znášať bezmocní a hladní. Na druhej strane vyjadruje náš vlastný duchovný hlad a smäd po živote v Bohu. Pôst nás prebúdza. Zvyšuje našu pozornosť smerom k Bohu a nášmu blížnemu. Oživuje našu túžbu nasledovať Boha, ktorý je jediný schopný uspokojiť náš hlad.

Tiež by som chcel rozšíriť moje pozvanie za hranice katolíckej cirkvi a osloviť všetkých vás, muži a ženy dobrej vôle, ktorí ste otvorení Božiemu hlasu. Aj vy, tak ako aj my, ste rozrušení šírením neprávosti vo svete, máte obavy z chladu, ktorý paralyzuje srdcia a činy a vidíte oslabovanie myšlienky, že sme členmi jednej ľudskej rodiny. Pridajte sa k nám v prosbe k Bohu, v pôste a ponúknite všetko, čo môžete, našim bratom a sestrám v núdzi!

 

Oheň Veľkej noci

Predovšetkým nalieham na členov Cirkvi, aby prijali pôstnu cestu s nadšením, zotrvali v obetovaní almužny, pôste a modlitbe. Ak niekedy plameň lásky zomrie v našich vlastných srdciach, vedzte, že nikdy nie srdci Boha! Neustále nám dáva šancu začať milovať nanovo.

Jedným takým momentom milosti bude opäť tohtoročná  iniciatíva „24 hodín pre Pána“, ktorá vyzýva celú cirkevnú komunitu, aby oslávila sviatosť zmierenia v kontexte eucharistickej adorácie. V roku 2018, inšpirovaný slovami žalmu 130 „Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.“ Ž 130,4, sa bude konať táto iniciatíva od piatku 9. marca do soboty 10. marca. V každej diecéze zostane najmenej jeden kostol otvorený 24 hodín a budeme mať príležitosť pre eucharistickú adoráciu a sviatostné vyznanie.

Počas veľkonočnej vigílie budeme opäť oslavovať obrad svetla s veľkonočnou sviecou. Priatiahnutí týmto „novým ohňom“, bude v nás toto svetlo pomaly prekonávať tmu a osvetľovať liturgické zhromaždenie. „Nech Kristovo svetlo, ktoré v sláve stúpa, rozptýli temnotu našich sŕdc a myšlienok” a umožní nám všetkým prežiť skúsenosť učeníkov na ceste do Emaúz. Počúvaním Božieho slova a čerpaním potravy z Eucharistie môže byť naše srdce čoraz horlivejšie vo viere, nádeji a láske.

S náklonnosťou a prísľubom modlitieb za vás vám všetkým posielam svoje požehnanie. Prosím, nezabudnite sa modliť za mňa.

 

Zdieľajte
  • 141
  •  
  •  
    141
    Shares